1 ÚVOD
Nedokonalá konkurencia je typickým a v praxi jednoznačne prevládajúcim stavom trhu. Napriek tomu je zaujímavé, že nepomerne viac úvah a analýz všetkých druhov sa venuje buď monopolu alebo dokonalej konkurencii a nedokonalá konkurencia sa považuje len za nejakú vadnú anomáliu. Podobne to vyzerá v prípade úvah o tom ako by "ideálna" ekonomika mala vyzerať. Ľudia ktorí vo všeobecnosti odmietajú štátne zásahy do ekonomiky snívajú o dokonalej konkurencii. Tí, ktorí štátne zásahy podporujú razia trochu schizofrenickejšiu dvojakú stratégiu. V prípade štátnych firiem (ktorých si želajú čo možno najviac) sa snažia o monopol s odôvodnením, že zabráni viacnásobnému opakovaniu tých istých činností, bude plniť rozmanité "sociálne" mimoekonomické ciele a zníži počet zbytočných úradníkov (sic!). V prípade súkromných firiem na tieto argumenty zabúdajú, znásobovanie aktivít im nevadí a podporujú tiež dokonalú konkurenciu. V každom prípade sa však nedokonalá konkurencia vníma ako niečo nežiadúce a škodlivé.
Pokiaľ by to tak bolo, vzniká celkom opodstatnená otázka, prečo tento typ konkurencie prevláda a prečo sa napriek jej údajnej škodlivosti ekonomiky vyspelých krajín pomerne dobre rozvíjajú. Cieľom tohto článku je ukázať, že to nie je napriek nedokonalej konkurencii, ale práve vďaka nej, a že nedokonalá konkurencia je efektívnejšie riešenie ako dokonalá konkurencia alebo monopol. S týmto cieľom preskúmame všetky 3 prípady a posúdime ich klady a zápory.
Nebudeme sa hrať na originalitu a bez mučenia priznáme, že väčšina kľúčových myšlienok nie je naša, ale je prebraná od klasikov. Zvlášť stojí za prečítanie Schumpeter: Kapitalizmus, socializmus a demokracia.
2 MONOPOL
Správne vymedzenie a posúdenie monopolu je pre cieľ tejto práce kľúčové. Je to tak preto, že údajná nevhodnosť nedokonalej konkurencie sa zdôvodňuje jej (opäť údajnou) blízkosťou k monopolu a ten je hodnotený, prinajmenšom v prípade súkromných firiem, jednoznačne negatívne. V tejto oblasti vládne veľa mýtov, predsudkov a pomýlených predstáv, ktoré by vydali na hrubé monografie. Nie je v našich priestorových možnostiach všetky rozmotať, budeme sa preto snažiť len o také spresnenie chápania problému, ktoré je nevyhnutné pre posúdenie nedokonalej konkurencie.
2.1 Definícia monopolu - pokus
Podľa Wikipedie je monopol definovaný nasledovne:
Monopoly exists when a specific individual or enterprise has sufficient control over a particular product or service to determine significantly the terms on which other individuals shall have access to it. Monopolies are thus characterized by a lack of economic competition for the good or service that they provide and a lack of viable substitute goods.
Takáto definícia je veľmi vágna. Vyžaduje subjektívne priestorové vymedzenie (je večierka XY vo svojej ulici monopolom, alebo je jej konkurentom predajňa o ulicu ďalej ?) Vágne je aj vymedzenie produktu a jeho substitútov. Striktne vzaté by bolo skoro nemožné nájsť nejaký monopol (Hovorí sa o monopole na predaj plynu, ale ten slúži napr. na kúrenie a varenie. Na tieto účely sa dá použiť aj elektrina, drevo, tepelné čerpadlo alebo sveter starej mamy. Firma AMD je monopolným výrobcom CPU AMD, Intel také nevyrába, iba CPU Intel. Sú alebo nie sú to substitúty ?) Pri voľnejšom posudzovaní všetko závisí na subjektívnom hodnotení. Pojem monopolu je tým skoro rovnako nejasný ako bez definície.
Ďalej sa dostaneme, keď sa nebudeme snažiť definovať monopol, ale monopolné správanie a monopolné ceny. O monopolných cenách hovoríme vtedy, ak je monopol schopný zvýšiť svoj zisk obmedzením ponuky a zvýšením predajnej ceny z trhovej hodnoty na monopolnú. V prípade funkčnej konkurencie by to nebolo možné, keďže výpadok v ponuke by za nižšiu cenu nahradili konkurenti. Výhoda tejto definície spočíva v tom, že z hry eliminuje subjektívne licitácie o tom čo je a čo nie je primeraným substitútom daného tovaru. Zaujímavé ale je, že má ďaleko k tomu, aby identifikovala monopol ako zloducha v zmysle populárych predstáv - neskôr totiž uvidíme, že skoro každá firma vykazuje v tomto zmysle črty monopolu. Niekomu by sa preto mohlo zdať, že táto definícia je rovnako zbytočná ako tá z Wikipédie, nie je to však pravda. Má totiž tú výhodu, že umožňuje stanoviť prvky monopolnej taktiky, čo nám neskôr umožní posúdiť ich prínosy či škodlivosť v kontexte ktorý nás zaujíma. Prijmime ju a pozrime sa na dôsledky, ktoré takéto fungovanie firiem bude mať na ekonomiku a spotrebiteľov.
2.2 Výhody a nevýhody monopolu
Podľa klasickej ekonómie škodlivosť monopolného správania spočíva v tom, že znemožnuje maximalizáciu produkcie a minimalizáciu ceny. Podľa Misesa, určité zdroje, ktoré by boli potrebné na zvýšenie produkcie, na to využité neboli a to bez toho aby boli namiesto toho využité alternatívnym spôsobom, ktorý by spotrebitelia hodnotili viac (ak by k tomu došlo, spotrebiteľom by to viac než kompenzovalo nevýhody obmedzenej produkcie daného produktu). Spotrebitelia teda boli ukrátení. Ďalšie námietky proti monopolu hovoria, že monopol brzdí pokrok, lebo nie je motivovaný k inováciám. Tieto hodnotenie možno zhrnúť takto:
Nevýhody monopolu:
- obmedzenie produkcie
- zvyšovanie ceny
- brzdenie inovácií kvôli nedostatku motivácie
Na druhej strane sa poukazuje na výhody monopolov, čo zvykli zdôrazňovať hlavne socialisti požadujúci znárodnenie a zmonopolizovanie ekonomiky
Výhody monopolu:
- zamedzuje znásobovaniu niektorých aktivít každou jednotlivou firmou, obmedzuje plytvanie
- zamedzuje zbytočnému konkurenčnému úsiliu, marketingu, reklame, trikom atď.
- zvyšuje zisky a koncentruje ich do jednej firmy, má preto viac zdrojov na inovácie
- môže plánovať dlhodobo, má rezervy a neovplyvnia ho krátkodobé výkyvy trhu
- môže sledovať aj sociálne ciele
2.3 Monopoly v praxi - historický náčrt
Človek ktorý práve padol z Marsu a nemá žiadne skúsenosti s reálnym svetom by musel v tomto bode prepadnúť depresiám, lebo z uvedeného náčrtu by vôbec nevedel vydedukovať, či prevažujú výhody alebo nevýhody monopolu. Skutočne nie je možné posúdiť ich s apriórnou istotou, takou drahou srdcu rakúskeho ekonóma, keďže sa ani nedá povedať, či sa monopol uchýli alebo neuchýli k monopolnému správaniu. Posúdiť tento problém možno teda len s istou presnosťou, empiricky. A práve tu sa treba vyhnúť omylu, ktorý zatemňuje úvahy o monopole, a tým je používanie rovnakého označenia "monopol" pre 2 prípady, ktoré síce vykazujú niektoré podobnosti, ale v základnom bode sa principiálne líšia. Z tohto dôvodu treba hodnotiť každý osobitne. Tieto prípady sú nasledovné:
1. Monopol zriadený štátom, podobný starým kráľovským privilegovaným spoločnostiam, prezentovaný aj ako služba verejnosti alebo ochrana napr. pred zlom voľnej konkurencie či inými hrôzami. (Niekedy sú podniky vytvorené týmto spôsobom neskôr sprivatizované, ale často štátna moc ich výsady zachováva aj po privatizácii, a to buď čiastočne alebo úplne. Podobný, hoci v detailoch odlišný, je aj prípad súkromných firiem, ktoré vďaka vylobovanej, na mieru šitej štátnej regulácii prakticky zlikvidovali konkurenciu.) Spĺňajú obvykle našu definíciu monopolného správania, a to často definitoricky (možnosť stanovovať ceny a rozsah produkcie plynie štátnym monopolom, resp. spriazneným inštitúciám priamo zo zákona). Na rozdiel od iných "monopolov" sa navyše dajú objektívne definovať ako monopoly jednoducho preto, lebo existuje zákon, ktorý im toto postavenie dáva a ktorý pokus o konkurenciu sankcionuje. Posudzovať ich efektivitu je z logiky veci pomerne ťažké, keďže ich často niet s čím porovnať. Tam kde je porovnanie aspoň trochu možné sa zdá, že ich efektivita bola nižšia, v niektorých prípadoch veľmi výrazne, oproti podnikom fungujúcim v rámci relatívne voľného trhu. Napr. aerolínie a telekomunikácie, kedysi pokladané za "prirodzené" monopoly, fungovali po liberalizácii trhu podstatne lepšie. Opačný príklad, teda že by liberalizácia spotrebiteľa poškodila, nepoznáme. Rôzne problémy liberalizácie, na ktoré sa zvykne poukazovať, spôsobuje obvykle buď pretrvávajúca nevhodná regulácia, alebo sú výsledkom použitia nie celkom korektných kritérií porovnania (ak napr. dosiaľ dotované ceny produktov štátneho monopolu po liberalizácii trhu stúpnu, sotva sa to dá pokladať za chybu liberalizácie). Udajné sociálne prínosy týchto monopolov spočívajúce v cenovej regulácii sú len istou formou prerozdelenia, ktorá nezvýši bohatstvo spoločnosti ako celku, iba deformuje ceny a tým motivuje k plytvaniu a zlej alokácii zdrojov.
2. Veľké firmy, ktoré vďaka mimoriadnej úspešnosti ovládli veľkú časť trhu. Pomohli im pritom aj štátne zásahy typu patenty, clá, regulácie alebo dotácie, ale v podstatne menšej miere ako je to v prípade 1. skupiny. Je zvykom hádzať ich do jedného vreca so štátnymi monopolmi, nasmerovať tým antimonopolnú averziu verejnosti aj voči nim a prehliadať zjavné odlišnosti. Najznámejšími spomedzi takýchto "zloduchov" boli Standard Oil a Alcoa, v poslednej dobe im zrejme začína konkurovať Intel. Pozrime sa na fakty. Podiel Standard Oil na americkom trhu dosiahol podľa Wikipedie v r. 1890 svoje maximum 88%, následne stagnoval či klesal až na 64% v r. 1911, keď bola spoločnosť antitrustovým zásahom rozdelená. Počas svojho pôsobenia znížil cenu petroleja na približne 20%, produkciu zvýšil a zaviedol množstvo technologických inovácií. Alcoa zvýšila produkciu hliníka mnohonásobne a cenu mnohonásobne znížila, takže z vzácneho kovu sa hliník stal bežným materiálom. Tieto firmy nezapadajú tak jednoducho do definície monopolného správania, neškrtili produkciu (prinajmenšom dlhodobo), znižovali ceny, presadzovali technologické inovácie. Nemali evidentné nevýhody monopolu, ale pritom mnohé jeho výhody. V knihe Antitrust and Monopoly: Anatomy of a Policy Failure autor Dominick Armentano preskúmal desiatky najznámejších antitrustových prípadov a v každom z nich našiel podobný model. Pri zdôvodňovaní prečo sa na tieto firmy zamerali antimonopolné zásahy sa používajú pôsobivo znejúce pojmy ako "nekalá konkurencia" alebo "deformovanie hospodárskej súťaže", ktoré majú síce negatívny hodnotiaci nádych (podobne ako pojmy "kapitalistický vykorisťovateľ" alebo "protisocialistická činnosť"), ale nedajú sa redukovať na žiadny konkrétny zločin. Nikto nebol zabitý, okradnutý, znásilnený ani podvedený, spotrebitelia profitovali a podpora konkurencie nepatrí k povinnostiam žiadnej firmy. Niekedy sa im vyčítala ich veľkosť (napr. priamo v rozhodnutí Najvyššieho Súdu), bez vysvetlenia čo je zločinné na samotnej veľkosti firmy.
Predbežný záver teda je že štátom zriadený monopol (bod 1.) je obvykle škodlivý, t.j. vo výpočte výhod a nevýhod prevažujú nevýhody. Z bodu 2. ale nemožno vyvodzovať záver, že súkromný monopol škodlivý nie je. Presnejšie by bolo povedať, že sa o žiadne monopoly podobné tým prvým nejedná (hoci prvky monopolistickej taktiky v zmysle definície by sa našli) a že poriadny súkromný monopol na dostatočne širokom segmente trhu ani nepoznáme. V skutočnosti sa v bode 2. jedná o prípady nedokonalej konkurencie.
3 DOKONALÁ KONKURENCIA
3.1 Definícia dokonalej konkurencie
Dokonalá konkurencia sa podľa Wikipedie vyznačuje týmito vlastnosťami:
- Many buyers/Many Sellers - Many consumers with the willingness and ability to buy the product at a certain price, Many producers with the willingness and ability to supply the product at a certain price.
- Low-Entry/Exit Barriers - It is relatively easy to enter or exit as a business in a perfectly competitive market.
- Perfect Information - For both consumers and producers.
- Firms Aim to Maximize Profits - Firms aim to sell where marginal costs meet marginal revenue, where they generate the most profit.
- Homogeneous Products - The characteristics of any given market good or service do not vary across suppliers.
Je všeobecná zhoda v názore, že tieto podmienky v realite prakticky nikdy nie sú splnené, nie je však zhoda v názore, či ich považovať za niečo žiadúce alebo nežiadúce. Práve prevládajúci názor že sú žiadúce sa budeme snažiť spochybniť.
3.2 Výhody a nevýhody dokonalej konkurencie
Výhodou dokonalej konkurencie je optimálne využívanie zdrojov na uspokojovanie potrieb spotrebiteľov za minimálne ceny v podmienkach ekonomiky bez inovácií a bez zmien vonkajších podmienok. Nakoľko ale takáto situácia prakticky neexistuje, nemá zmysel to považovať za zvláštnu výhodu, rovnako ako nemá zmysel ospevovať výhody lietajúcich kobercov, proste preto lebo neexistujú. Jej výhody by sa prejavili len v situácii, ktorú si ľudia neželajú, v situácii technologickej stagnácie, stagnácie svojich príjmov a unifikácie výrobkov. Naproti tomu tie črty dokonalej konkurencie, ktoré si ľudia prajú sú nedosiahnuteľné - napr. dokonalá informovanosť. Túžby ľudí sa obvykle točia okolo inovácií, rastu a uspokojenia potrieb, ktoré ešte uspokojené neboli, a tieto potreby dokonalá konkurencia nedokáže zabezpečiť. Skutočnosťou ktorú si jej obhajcovia obvykle neuvedomujú totiž je, že v podmienkach dokonalej konkurencie majú zisky tendenciu klesať k nule. Je to tak z toho dôvodu, že konkurencia znižuje cenu konečného produktu a zároveň snaha maximalizovať výrobu vedie k rastu cien výrobných faktorov, až napokon pri maximálnej produkcii neostane žiadny zisk. Z tohto dôvodu by ekonomika založená len na dokonalej konkurencii postupne dospela do stacionárneho stavu, v ktorom by z dlhodobého hľadiska neexistovali ani úspory ani nové investície a ekonomika by len reprodukovala svoju štruktúru. Skutočnosť, že prakticky k tomu nikdy nedôjde je daná práve "nedokonalosťou" reálnej konkurencie.
V podmienkach dokonalej konkurencie podnikateľ nemôže ovplyvniť trhovú cenu a odchýliť sa od nej, t.j. nemôže si dovoliť ani náznak monopolistickej taktiky, pretože by jeho firma okamžite bola nahradená konkurenciou a odsúdená ku krachu. Na prvý pohľad je to výhoda chrániaca spotrebiteľa pred podnikateľovou "chamtivosťou", v skutočnosti obmedzenie, ktoré podnikateľovi bráni dosiahnuť zisk a nahromadiť kapitál potrebný pre ďalšie investície, inovácie, technologické zlepšenia, rezervy pre prípad kríz či výkyvov trhu alebo pre zmenu zamerania produkcie kvôli lepšiemu uspokojeniu spotrebiteľa. Musí sledovať trh so všetkými jeho fluktuáciami, a to aj v situácii, keď si uvedomuje, že trh ho tlačí do neefektívnych rozhodnutí - ak sa nepodriadi, pokles efektivity bude ešte väčší. Schumpeter uvádza, že hoci dokonalá konkurencia je veľmi stabilná voči výpadku jedného podnikateľa, je extrémne nestabilná voči zmene vonkajších podmienok celej ekonomiky (ako je napr. neúroda). V tom prípade neschopnosť každého jednotlivého producenta ovplyvniť trh vedie k nemožnosti naplánovať svoju vlastnú efektívnu stratégiu prispôsobenia a na trhu dochádza k sérii neefektívnych výkyvov v cene a množstve produkcie.
Zhrnúť to možno nasledovne:
Výhody dokonalej konkurencie
- maximalizuje produkciu
- minimalizuje cenu
- chráni spotrebiteľa pred svojvôľou výrobcov
Nevýhody dokonalej konkurencie
- výhody dokonalej konkurencie sa týkajú väčšinou prakticky neexistujúcich situácií
- výhody dokonalej konkurencie sú nerozlučne spojené s oveľa zásadnejšími nevýhodami (nízka cena - nulový zisk)
- nemožnosť zisku, akumulácie kapitálu a z toho vyplývajúcich inovácií všetkých typov
- výrazne obmedzená možnosť racionálneho plánovania podnikateľskej stratégie
Pripomeňme, že námietky voči dokonalej konkurencii nie sú námietkami voči voľnej konkurencii, pretože tento pojem znamená niečo úplne iné, a to minimalizáciu zásahov štátu. V podmienkach voľnej konkurencie existuje dokonalá konkurencia nanajvýš ak krátkodobo a rýchlo sa vytráca; ak pretrváva je to obvykle spôsobené práve štátnym zásahom. Napr. v poľnohospodárstve je situácia podobná dokonalej konkurencii kvôli dotáciám a iným zásahom, ktoré držia nad vodou aj neefektívnych výrobcov (Paradoxne mnohí ľudia podporujú aj dokonalú konkurenciu, aj tieto vládne zásahy, a potom sa znepokojujú nad ich nevyhnutným dôsledkom, nulovým ziskom a poklesom príjmov poľnohospodárov len na mzdu za málo kvalifikovanú prácu. "Problém" chcú potom riešiť ďalšími vládnymi zásahmi.) V podmienkach voľného trhu ale neefektívne firmy krachujú, ich miesto zaberajú efektívnejšie, ktoré rastú a získavajú možnosť ovplyvňovať trh a uplatňovať prvky monopolnej taktiky. Tým sa dostávame k nedokonalej konkurencii.
(Nedokonalá konkurencia will return...)
No comments:
Post a Comment