Voľný trh

Jediným efektívnym mechanizmom na distribúciu a alokáciu vzácnych zdrojov medzi ľudmi je voľný trh. Všetky akcie a procesy na voľnom trhu sú ovládané pomocou ekonomickej kalkulácie (kapitálovým účtovníctvom) založenej na monetárnom (penažnom) systéme. Bez pomoci peňažnej kalkulácie by sa človek nemohol dozvedieť, bez ohľadu na dĺžku výroby, či určitý proces sľubuje vyššiu produktivitu ako iný. Výdaje vyžadované rôznymi procesmi nemôžu byť navzájom porovnávané bez pomoci peňažného vyjadrenia. Kapitálové účtovníctvo začína trhovými cenami kapitálových statkov dostupných pre ďalšiu výrobu, ktorých súhrn sa nazýva kapitálom. Zaznamenáva každý výdaj a cenu príjmových položiek vyvolaných týmito výdajmi. Stanovuje konečný výsledok týchto premien v zložení kapitálu a tým úspech alebo neúspech celého procesu. Odráža tiež každý z jeho medzistupňov, vytvára bilancie a výkazy ziskov a strát. Obmedzená ponuka vytvára vzácnosť. Miera vzácnosti je vytváraná hodnotením prostredníctvom jednania závisiacom na individuálnych a jedinečných podmienkach, v ktorých človek jedná. Vždy čelí alternatívam medzi ktorými volí. Voľba sa deje vždy medzi konkrétnymi množstvami prostriedkov.
Najmenšie množstvo, ktoré je predmetom takéhoto individuálneho rozhodnutia sa nazýva hodnotiacou jednotkou. Hodnota prostriedku však nevyplýva zo samotnej jednotky, ale z úžitku, resp. prínosu blahobytu, ktorý prináša, alebo znížením, ktoré plynie z jeho straty. Nie je teda pravdou, že existuje v tomto zmysle akási obecná apriórna rovnosť medzi prostriedkami a zdrojmi, napríklad, že dva sudy piva sa rovnajú trom vreciam kukurice. Neprebiehajú tu žiadne apriórne aritmetické procesy, len hodnotenie úžitku, ktorý závisí od vlastníctva danej časti. Úžitok v tomto kontexte znamená len kauzálnu relevanciu na odstránenie pociťovanej nespokojnosti.
Ekonomický proces predstavuje neustále vzájomné ovplyvňovanie výroby a spotreby. Dnešná činnosť je zviazaná s činnosťou v minulosti prostredníctvom technologických znalostí, ktoré sú k dispozícii a ich množstvom a kvalitou. Je spojená s budúcnosťou prostredníctvom prapodstaty ľudského jednania, jednanie vždy smeruje ku zlepšeniu budúcich podmienok.
K tomu, aby človek videl svoju cestu v budúcnosti, má k dispozícii len dva prostriedky: skúsenosť z minulých udalostí a svoju schopnosť porozumenia.