1 CIEL. Cielom elaboratu je utvorit si vseobecnu predstavu o mechanizme vzniku a pretrvavavania Fedu (resp. centralnych bank (CB) vsobecne). Konkretne, popisat ako je jeho fungovanie generovane zaujmovymi skupinami v politicko-ekonomickom prepletenci USA. Nebudeme sa pustat do hodnotovych sudov a obmedzime sa len na analyzu mocenskeho posobenia tychto skupin a ich vysledku. Este konkretnejsie, obmedzime sa na posudenie, ktora z nasl. teorii A a B lepsie zodpoveda skutocnosti:
A. Existencia Fedu je vysledkom zaujmov malej vplyvnej skupinky zdruzenej okolo bankarov z Wall Street, najma GS, vedome sledujucej svoje zistne ciele, pricom drviva vacsina ostatneho obyvatelstva je nou poskodzovana, aktivne Fed nepodporuje alebo s nim len pasivne suhlasi v dosledku manipulacie. Skupinka je schopna jednostranne presadzovat svoje zaujmy vo vacsine relevantnych otazok, vykyvat so vsetkymi ostatnymi a ich zaujmy vacsinou ignorovat. Tuto teoriu nazyvame konspiracna, nakolko sa viacmenej zhoduje s obvyklym chapanim toho co konspiracna teoria je.
B. Existencia Fedu je vysledkom posobenia sirsej koalicie zaujmov zahrnajucej nielen elity, ale aj masy, pricom v ramci tejto koalicie su GS len jednou zaujmovou skupinou, hoci velmi vplyvnou (eventualne aj jednotlivo najvplyvnejsou). Podla tejto teorie ma GS svoj vplyv preto, lebo prevadzkuje system, ktory plni aj zaujmy inych skupin, a teda moc GS je na nich istym sposobom delegovana v ramci akejsi delby moci medzi jednotlivymi skupinami (ci delby koristi, ako by povedal naturalista). Kazdy zucastneny z toho nieco ma a vie co z toho ma (podrobnejsie o tom, v akom zmysle z toho nieco ma pojedname nizsie). Takuto koaliciu nebudeme pokladat za konspiraciu, uz len preto, ze tieto ciele su obvykle otvorene sledovane a politicky presadzovane a vyjadrit sa k nim v podmienkach demokracie moze hocikto, rovnako ako hocikto ma hlas ktorym ovplyvnuje vysledok.
2 CHAPANIE POJMU "ZAUJEM". Z hladiska rakuskej ekonomickej skoly su "spravne chapane zaujmy" kazdeho cloveka totozne s nastolenim nenaruseneho trhoveho hospodarstva, zarucujuceho optimalnu alokaciu zdrojov a maximalizujuceho celkovy prospech ucastnikov. Akykolvek vladny zasah (snad s vynimkou nastolenia minimalnaho statu) predstavuje zhorsenie situacie. Bez ohladu na to co si o takomto pohlade myslime, je evidentne ze realni ludia pri svojom jednani svoje zaujmy takto nechapu. Realny stav spolocnosti predstavuje intervencionizmus, v ramci ktoreho rozne skupiny ludi ziskavaju vladnym zasahom privilegia, zatial co ini su nim znevyhodneni (oproti situacii na volnom trhu). Ten isty clovek moze byt (a vacsinou aj je) vladnymi zasahmi v niektorych ohladoch zvyhodneny a v inych znevyhodneny, takze sa casto ani neda povedat ci je v celkove v pluse alebo v minuse. Prevazna vacsina ludi sa snazi zlepsit svoju situaciu ani nie tak nastolenim nenaruseneho trhu, ale zvacsenim svojich privilegii v porovnani s inymi ludmi, bez zasadnej zmeny intervencionistickeho systemu ako takeho. Preferuju svoje "nespravne chapane zaujmy" (dalej len zaujmy typu 2) pred tymi zaujmami, ktore by mali keby si vzali dosledne k srdcu teorie L. von Misesa. Dovod preco to tak je je pomerne evidentny. Privilegia ktore maju im prinasaju bezprostredny, evidentny a lahko pochopitelny prospech. Vyhody, ktore by mali na nenarusenom trhu (a o ktore su ukrateni kvoli privilegiam inych ludi) su tazsie viditelne, daju sa identifikovat len teoretickym uvazovanim, neda sa presne stanovit ich podoba a dostavili by sa len vo vzdialenejsej buducnosti. Ludia teda vacsinou preferuju intervencionistickeho vrabaca v hrsi pred rakuskym holubom na streche. Napr pracovnik odvetvia chraneneho clami preferuje istotu svojho chraneneho zamestnania pred hypotetickymi vyhodami uplne volneho obchodu, lebo skor ako by sa tieto vyhody niekedy v buducnosti dostavili, ocitol by sa on na dlazbe, po com pochopitelne netuzi. To je dovod preco 200 rokov po Ricardovi existuju aj nadalej cla, a rovnako aj vsetky ostatne privilegia. Nezalezi dokonca ani na tom, ci takyto clovek veri alebo neveri teoriam o nenarusenom trhu - aj keby im veril, jeho bezprostredne zaujmy by boli zrejme silnejsie. Velmi silny motiv k tomu dodava vaznova dilema: intervencionizmus on sam vzdanim sa svojho privilegia zrusit nemoze a jeho negativa sa prejavia tak ci tak, aj keby sa o takyto heroicky kusok pokusil. Lenze ak sa o to pokusi a vzda sa svojho privilegia, dopadnu nanho okrem vseobecnych negativ intervencionizmu navyse este negativa straty privilegia, cim si on pohorsi a system aj tak k lepsiemu nezmeni. To ho motivuje aby sa privilegia nevzdaval. A kedze podobne uvazuju aj ostatni, dava to intervencionizmu nielen obrovsku stabilitu a zotrvacnost, ale motivuje to ludi aj k jeho dalsiemu posilnovaniu.
Pre temu elaboratu je to dolezite z toho hladiska, ze pri analyze fungovania Fedu mozeme pokojne zabudnut na udajne vyhody plynuce zo zlatej meny a zrusenia Fedu a FRB. Je nanajvys pravdepodobne, ze akakolvek zaujmova skupina spojena s Fedom, okrem vylozenych idealistov, sa bude pri svojej kalkulacii zaujmov riadit partikularnymi, bezprostrednymi a v principe aj zdanlivymi bezprostrednymi vyhodami plynucimi z jeho existencie (zaujmami typu 2) a nie teoriami o tom ci Fed sposobuje hospodarsky cyklus alebo chybnu aloakciu zdrojov. Bud preto ze o nich nevie, neveri im, zdaju sa im prilis teoreticke alebo proste preto, ze bezprostredny zaujem je aj tak silnejsi. Ak podnikatelovi veriacemu rakuskej skole krachuje podnik, pravdepdobne skor zabudne na svoje zasady a prijme bailout nez aby zasadovo vysiel na mizinu. BUde sa teda spravat rovnako ako bezny stupenec intervencionizmu.
3 ZAUJMY ZA FEDOM - HISTORICKY PREHLAD. Bez ohladu na to kolko tajnych schodzok sa pred zalozenim Fedu udialo na vsetkych moznych ostrovoch sveta, faktom ostava ze on sam mohol byt zriadeny len v kongrese a tam zan museli hlasovat kongresmani zastavajuci velmi rozdielne zaujmy. Konkretne zan hlasovali demokrati, na rozdiel od republikanov prepojenych s konspiratormi z Jeckyll Island. Co znamena, ze Fed ako taky mal podporu v podstate celeho kongresu, lisili sa predstavy ako konkretne ma fungovat. Pokial sa jedna o verejnu mienku, tam pokial je zname prevladala snaha predist financnym panikam a kontrolovat "money trust", k comu mal byt Fed prostriedkom a preto ho podporovala. A co sa tyka zaujmovych skupin, za Fedom z logiky veci mali stat tieto
- bankari (ak by zakon bol pre nich vyhovujuci, co napokon bol)
- podnikatelia a kapitalisti (aby mali pristup k uverom v case bankovych panik, ktore eventualne mali byt minulostou)
- farmari (kvoli uverom z bank, federalnym uverom a inflacii) (v. r. 1916 dostali zakon o federalnych uveroch)
- progresivisticki intelektuali s velkym vplyvom na verejnu mienku, s podporou najma v strednej vrstve, snaziaci sa z principu zvacsit pravomoci statu v ekonomike
- statny aparat s tym istym zaujmom
Pasivnejsi, ale v zasade s podobnymi zaujmami mohli byt napr robotnici a odborari (tym bankove paniky tiez zrejme nevonali)
O tych ktori boli proti nemam z toho co som cital nijake informacie, ani o ich existencii.
Pri letomom pohlade to vyzera na velmi siroku koaliciu, zahrnajucu nielen vplyvnych ludi ale aj siroke masy, co vcelku zapada do teorie B. Namietka, ze chapanie vlastnych zaujmov u tychto ludi bolo mylne, moze byt pravdiva z hladiska rakuskej skoly, ale je bezpredmetna z hladiska ich chapania svojich vlastnych zaujmov v zmysle odseku 2. Lebo to, co oni chceli a o co sa snazili, vdaka Fedu skutocne aj dostali. Ze zaroven s tym dostali aj nezamyslane negativne dosledky intervencionizmu, to je trivialne, a je to tak pri akychkolvek intervencionistickych opatreniach. Je to ale ireleventne pre analyzu motivov, ktore ich viedli k podpore Fedu, lebo v ich kalkulacii tieto dosledky nefigurovali. V sulade s B a v rozpore s A je aj skutocnost, ze bankari tu nevystupuju ako jedina aktivna skupinka, ale su len jedni z mnohych
Ked sa pozrieme na situaciu neskor (napr dnes) vidime ze je v principe rovnaka, podobne su zaujmove skupiny a ich zaujmy a z logiky intervencionizmu plynie, ze ich naviazanie na system bude este silnejsie. Napr podniky budu lacne uvery potrebovat tym viac, cim viac si uz na ne zvykli v minulosti, podobne ako narkoman svoju drogu (vid GM, co je hned zaujmova skupina mimoriadnej sily a pocetnosti)
Bola tu namietka ohladom toho ze vacsina ludi je k Fedu pasivna, co je ale velke zjednodusenie. Nezamestnany cernoch na verande .... o existencii Fedu nevie, ale vie o nej politik Demokratickej strany, ktory sa uchadza o jeho hlas a ktory vie ze tento hlas ziska lahsie, ak existuje institucia ako Fed. Podporuje teda existenciu Fedu a vdaka nemu ziskava hlas cernocha, ktory zase ziska svoje socialne davky vdaka tomu, ze Fed stedro "financuje" federalny deficit. Politik je len sprostredkovatel, ktory podporu cernocha nasmeruje k podpore Fedu a zoberie proviziu. A podpora milionov takychto cernochov sa prejavi v politickej sile ktoru Fed ma. Analogicky argument plati o GM-like odboraroch, zamestnancoch, dochodcoch, spotrebiteloch a platcoch hypotek dozadujucich sa nizkych urokov, veriteloch, statnych zamestnancoch atd atd...toto dohromady vytvara zaujmovy blok takej sily a takej sirky, ze Fed je takmer neodstranitelny. Nie vdaka sikovnosti konspiratorov ale vdaka tomu, ze jeho zrusenie by poskodilo velmi silne bezprostredne zaujmy velmi sirokej skupiny ludi, istym sposobom vlastne takmer kazdeho. Podporuju ho preto nielen konspirativne elity, podporuju ho (hoci nepriamo) aj masy, ktore z neho tiez tazia (v zmysle odseku 2). Preto sa v tejto analyze ani nemozeme obmedzit len na tych co vedia ako Fed funguje, lebo do hry vstupuju masy takych ktorym je jedno ako funguje alebo o nom ani nevedia, hlavne ze im splna ich kratkodobe ciele. Toto teoria A neobsahuje, pretoze sa zameriava len na jednu lahko viditelnu zaujmovu skupinu a nie na cele pozadie. Jedini, ktori su proti systemu su ti, co na vec nepozeraju z hladiska zaujmov typu 2, ale z hladiska cisteho idealizmu, lenze v demokratickej intervencionistickej politike su takito ludia marginalni.
4 KOMU TO NAKONIEC PROSPELO NAJVIAC. To nie je pre temu elaboratu velmi podstatne ale je to aj tak zaujimave. Ak plati A, malo to najviac prospiet bankarom. Neviem ale ako by sa to dalo skumat, najlepsie asi tak ze porovname pomer HDP pripadajuci na bankovnictvo pred r. 1913 a dnes. Tieto cisla nepoznam. Ked sa obmedzim len na subjektivny dojem, neviem ci si bankari ako taki zasadne polepsili, co sa tyka celkoveho vplyvu, moci a bohatstva. Napr. nevidim nikoho kto by sa dnes mohol rovnat J.P.Morganovi, a vplyv money trust ako taky bol aj vtedy obrovsky. Kto si ale zjavne polepsil uplne principialne su progresivisti (t.j. etatisti) kedze miera statneho prerozdelovania v pomere k HDP vzrastla 3-4 nasobne (nehovoriac o absolutnom naraste), k comu Fed prispel velmi vydatne. Kto chce moze to povazovat za hint, aky najvplyvnejsi zaujem je za Fedom.
5 DODATOCNE NESUVISLE POZNAMKY
KONSPIRACIA Pod pojem konspiracia nezahrnam bezne lobovanie nejake zaujmovej skupiny a jej handrkovanie sa s inymi skupinami. Zahrnam tam len take aktivity, ktore spadaju pod pojem konspiracna teoria (definovany v zmysle wikipedie). Cize napr. ani konsenzus medzi relativne sirokymi zaujmovymi skupinami ohladom nejakeho ciela nenazyvam konspiraciou.
ZODPOVEDNOST GS A ICH ZBESILE SKUTKY: Ked uvazujem co zle vseobecne prisit GS v ramci teorie A, ak skutocne riadia Fed podla svojho, napadaju ma 2 veci: Kriza a spekulacie v dosledku odstranenia regulacii.
Kriza je podla klasikov dosledkom znizovania urokovej miery, otazka je teda do akej miery za to GS zodpovedaju. Tvrdim ze ich zozpovednost je mala. Preco ? Lebo znizovanie urokovej miery je cielom vsetkych centralnych bank sveta az po hranicu ked zacnu rast spotrebitelske ceny (ktorym oni hovoria inflacia, ale my rakusania vieme svoje :-) ) nad uroven "spravnej" inflacie, pricom takato politika je vseobecne schvalovana a podporovana vsetkymi moznymi zaujmovymi skupinami a v ziadnom pripade ju nezrezirovali len GS samotni na svoju vlastnu zodpovednost. Staci si spomenut, kto sa na nizke urokove sadzby pocas boomu stazoval okrem rakusanov? Neviem o nikom, vsetci to podporovali. Opat to teda nasvedcuje ze zopovednost je ovela sirsia.
Skor by sa im dali vycitat spekulacie, avsak tie su prave zakonitym dosledkom pumpovania inflacnych penazi do ekonomiky. Ak je nejaky druh lumparne vyhodny a statom schvaleny, zarucene sa najde niekto kto ho urobi (ak nie GS tak hocikto iny). To nieco vypoveda o moralnom profile dotycneho, nas by ale z praktickeho hladiska malo skor zaujimat ako vzikla situacia vdaka ktorej je to vyhodne, lebo moralny profil dotycneho lumpa neovplyvnime, ale to ci sa mu lumparen vyplati/nevyplati, to ovplyvnit v principe mozeme a je to realne jediny mozny sposob ako lumparni zabranit. A to nas zase vedie k povodnej otazke, kto nesie zodpovednost za nizke uroky.
Co sa tyka rusenia regulacii ako takeho, kedze podla rakuskej teorie zavedenie regulacie situaciu nezlepsi, povedal by som ze zrusenie regulacie by ju teda aspon nemalo zhorsit, tak neviem ci im prave toto treba vycitat.
LOBING: Martinova teoria lobingu (ak je to ta ista o ktorej aj ja viem a teda ju spravne chapem) je spravna, akurat nepopisuje tento pripad. Totiz ona predpoklada, ze ludia sa proti privilegiu danej zaujmovej skupiny neaktivizuju, lebo im sposobuje len malu skodu a nestoji im to zato. To dobre popisuje napr. pretrvavanie telekomunikacnych monopolov. Ale Fed je komplikovanejsi pripad, lebo tu su aj kvazivyhody ktore ma bezny smrtelnik z jeho existencie a prave tie davaju ludom (resp ich zastupcom) aj pozitivnu motivaciu zachovat ho. Navyse z logiky veci plynie ze ak uz by niekto dosiel k nazoru ze Fed je skodna, tak ho nebude vnimat ako malu skodnu, ale ako velku skodnu a to zvacsi pravdepodobnost ze sa proti nemu zaktivizuje. Nevidim nikoho kto by mal dojem ze Fed je sice skodlivy, ale iba trocha. To snad staci na zdovodnenie, ze tu sa tato teoria neda pouzit. Ludia sa proti Fedu neaktivizuju, lebo ho pokladaju za v zasade pozitivny, a nie preto ze by ho pokladali za negativny, ale iba trocha a preto by im to nestalo zato. A prave to pozitivne vnimanie je dolezite pre rozlisovanie medzi A a B.
NELINEARITY: Ludia standardne sleduju svoje zaujmy o.i. dohodami s inymi, v skupinkach, teda svojim sposobom konspiruju (pozn.: nielen bohati). Existuju vsak tiez ine skupinky, ktore robia to iste, ale s inymi cielmi. Vysledkom je, ze kazda skupinka jedna v meniacich sa podmienkach a je vystavena vplyvom s ktorymi neratala alebo ktore nedokaze zmenit. Niekdy to jej snahy zmari uplne, niekedy sa napriek tomu podaria, ale najcastejsi pripad je ten, ze podobu vysledku sice ovplyvni, ale ten sa predsa len vyrazne lisi od toho o co dana skupinka snazila. Ked sa na takyto vysledok pozrie konspirativne zmyslajuci analytik a polozi si otazku kto za tym je a co tym sleduje, uz samotnou formulaciou otazky sa pravdepodobne odsudzuje k tomu ze nic nepochopi alebo to pochopi skreslene. Vysledok totiz nezodpoveda jednoducho kauzalne jednemu zameru, ale je vyslednicou mnohych zamerov navzajom vselijako interagujucich. Asi najnazornejsim prikladom je vznik 1. sv. vojny. Kto to planoval, s akym cielom a aky prospech tym sledoval? Odpoved je, ze tak, ako sa to nakoniec vyvrbilo to neplanoval nikto, a nikomu z tych co to vyraznejsie ovplyvnili to nakoniec ani neprinieslo prospech. Naopak, prospech to prinieslo tym, co sa na zrezirovani tychto udalosti nijako nepodielali (napr. bolsevici). Konspirativny pristup by bol pri interpretacii tejto udalosti uplne neplodny. Preto je rozumne k analyze akejkolvek komplexnejsej udalosti pristupovat bez predsudku, ze je za tym jeden dominantny zamer a pozriet sa radsej na vsetky tie skupinky, ktore to mohli a chceli ovplyvnit a na analyzu, ako sa mohol konecny vysledok pozliepat ako vyslednica ich usilia. Ked tuto metodu pouzijeme napr. na Fed, mam dojem, ze dojdeme k celkom racionalnym a faktami podlozenym interpretaciam ohladom jeho fungovania. Vysvetlime, preco je tak dobre mocensky zabetonovany a nemusime sa uchylovat k nepresvedcivemu predpokladu ze drviva vacsina ludi su oklamani, zmanipulovani, pasivni a nevedomi si svojich zaujmov. Popis potom zahrnie aj fakty svedciace o opaku ktore do konspiracnej teorie nepasuju.
