Teória nedostatočnej spotreby (TNS) je jedným z mnohých pokusov o vysvetlenie vzniku hospodárskych kríz. Donedávna sa mi zdalo, že jej nezmyselnosť musí byť jasná každému a je zbytočné zaoberať sa ňou. V poslednej dobe som si ale všimol, že TNS nielenže zastávajú aj niektorí oficiálni ekonómovia, ale že si ju obľúbilo veľa ľudí, ktorí ju používajú v diskusiách na kritiku trhu a kapitalizmu. Vyzerá to, že medzi tými kritikmi trhu, ktorí sa neuspokoja len s ventilovaním emócii a snažia sa aj o racionálne argumenty sa TNS stáva takmer hlavným prúdom. Ešte povážlivejšie je, že TNS dokáže zapôsobiť aj na inteligentných ľudí, ktorí sa ale ekonómii bližšie nevenujú, sami si tento problém kvôli dostatku iných starostí dostatočne nepremysleli a sú náchylní nechať sa oblafnúť zdanlivo logickým vysvetlením TNS. A to už je dosť silný dôvod pozrieť sa na TNS bližšie.
TNS má mnohé verzie a podverzie [1-5], ktorých presnú formuláciu je veľmi ťažko nájsť, v jadre ale tvrdí približne toto. Od cca. 80tych rokov, keď sa na scéne zjavili "neoliberáli" Reagan a Thatcherová, dochádza v dôsledku fungovania "neregulovaného voľného trhu" k neustálemu rastu nerovnosti v príjmoch a bohatstve medzi najbohatším percentom populácie a zvyškom spoločnosti (zástancovia TNS poeticky hovoria o "roztváraní sa príjmových nožníc"). Stredná vrstva je údajne týmto procesom natoľko ochudobnená, že klesá jej kúpna sila a menej nakupuje. Firmy, ktorých výrobky nejdú na odbyt, sa tým dostávajú sa do problémov, ich zisky klesajú a musia prepúšťať. Tým sa celý proces ešte viac urýchľuje a ekonomika upadá, takže hrozí totálna katastrofa, bieda a strata sociálnych istôt. Rastúca kúpna sila superboháčov to nezachráni, pretože ich spotreba je vraj nedostatočná (už si nemajú čo kúpiť, lebo všetko už majú) [6]. Predzvesťou katastrofy je súčasná hospodárska kríza. Ako vidno, TNS šikovne kombinuje marxistický prístup, podľa ktorého kapitalizmus smeruje sám k svojej vlastnej skaze, s keynesiánskym pohľadom, podľa ktorého je koreňom problému nedostatočný dopyt. Obhajcovia TNS majú v úmysle riešiť tento problém prerozdelením bohatstva, ktoré by zväčšilo kúpnu silu zbedačenej západnej strednej vrstvy a vytvorilo tým potrebný stimul pre ekonomický rast.
Cenové prispôsobenie
Pri svojej snahe dokázať že kapitalizmus nefunguje neberie TNS do úvahy prispôsobovací mechanizmus trhu.
Dajme tomu, že príjmová nerovnosť skutočne narastá. TNS mlčky predpokladá, že podnikatelia bezmyšlienkovite chrlia zo svojich tovární kvantá výrobkov, pričom si vôbec nevšimli klesajúci dopyt zo strany chudobnejúcich zákazníkov [7] a potom sa divia, že ich výrobky sú nepredajné. TNS neráta s možnosťou, že by si podnikatelia mohli spraviť napr. prieskum trhu a svoje podnikateľské plány prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Ak o raste príjmových rozdielov vedia ľavicoví intelektuáli, rovnako dobre môžu o tom vedieť aj podnikatelia. Napr. automobilový výrobca môže v reakcii na to znížiť výrobu modelov strednej triedy, dopyt po ktorých klesol, zvýšiť výrobu lacnejších modelov pre zbedačenú bývalú strednú vrstvu a súčasne zvýšiť aj výrobu luxusných pozlátených limuzín s vodotryskom pre superboháčov. To je samozrejme len extrémny príklad. V skutočnosti si môžu vďaka rastu produktivity automobilového priemyslu aj nízkopríjmové skupiny spotrebiteľov dovoliť kvalitnejšie autá vo väčšom počte ako v minulosti. Každopádne je ale jasné, že automobilový priemysel ako celok sa nemá prečo dostať do problémov kvôli rastu príjmovej nerovnosti. Každé odvetvie ekonomiky sa musí neustále prispôsobovať meniacim sa podmienkam bez toho, aby ekonomika ako celok upadala a rast príjmovej nerovnosti je proste jednou z takých zmenených podmienok.
TNS predpokladá, že ľudia "nemajú peniaze" a nemôžu si výrobky kupovať. Vytvára to dojem, že ceny a množstvá produkovaných výrobkov sú približne stále rovnaké, kým príjmy ľudí klesajú, čo by znamenalo, že medzi platmi a cenami nie je žiadny vzťah. To ale nie je pravda a na voľnom trhu to ani nie je možné. Ak podnikateľ výrobky nedokáže predať za aktuálnu cenu, musí ju znížiť na úroveň prijateľnú pre zákazníkov. Na druhej strane, ak by trvalo klesali mzdy, klesali by aj výrobné náklady, čo by sa premietlo do nižších cien. Ceny a mzdy sa teda musia dostať prinajmenšom v dlhšom časovom horizonte do súladu, t. j. príjmy a kúpna sila zákazníkov sú také, že sa všetky výrobky nakoniec predajú.
Zdôrazňovaním "nedostatku peňazí" TNS stráca zo zreteľa podstatu veci, a tou je, že reálne mzdy nezávisia od množstva peňazí, ale od produktivity ekonomiky, ktorá určuje, aké množstvo tovaru a služieb sa vyprodukuje a spotrebuje [8]. Peniaze slúžia len ako prostriedok výmeny, nemajú ale sami o sebe žiadnu pevnú kúpnu silu, ako si to ľudia často chybne predstavujú. Ak by to tak bolo, čím viac eur/dolárov by ľudia mali, tým viac by si mohli kúpiť. To ale platí iba pre jednotlivca, neplatí to v rámci celej spoločnosti. Ak by všetci ľudia mali viac peňazí a chceli by za ne nakúpiť viac, narazili by na problém stále rovnakého množstva vyrobeného a dostupného tovaru. Nakoniec by kúpili rovnaké množstvo výrobkov ako predtým, len za vyššie ceny. Keby to bolo inak, najbohatšou krajinou sveta by bolo Zimbabwe, kde žijú samí miliardári. Nárast množstva peňazí nie je preto žiadny čarovný prútik, ktorého šibnutím bude na svete odrazu viac áut, bytov, elektroniky, tuniakových konzerv či iného tovaru. Na to je potrebné zvýšiť reálnu produktivitu ekonomiky akumuláciou kapitálu, nie zvyšovať nominálne platy.
Schopnosť trhu prispôsobiť sa je obvykle spochybňovaná s ohľadom na tzv. "rigiditu cien" (vrátane miezd). Podľa tohoto názoru by vyššie popísaný mechanizmus fungoval, ak by sa všetky ceny a mzdy okamžite a dokonale prispôsobovali meniacim sa podmienkam. Keďže ale niektoré z nich sú z rôznych dôvodov rigidné a nemenia sa, trh nefunguje. Táto zaujímavá námietka ale TNS nezachráni, keďže rigidita je rigiditou maximálne v krátkodobom horizonte a TNS sa zaoberá dlhodobým trendom. Asi ťažko by sa dala nájsť cena ktorá sa nezmenila napr. posledných 30 rokov.
Spotreba boháčov
Pozrime sa teraz na údajnú nedostatočnú spotrebu najbohatšieho percenta spoločnosti, ktoré si za svoje rastúce príjmy už ani nemá čo kúpiť, takže nemôže vykompenzovať pokles dopytu schudobnelých más. Neodpustím si pozastavenie sa nad určitou schizofréniou nejedného človeka zastávajúceho TNS, ktorý vytvára krkolomné konštrukcie ohľadom údajne nedostatočnej spotreby boháčov, keď to, čo mu na nich v skutočnosti vadí je práve fakt, že spotrebúvajú omnoho viac než on (lepšie auto, značkové výrobky, väčší dom a pod). Obhajcovia TNS by zrejme boháčov obvinili radšej z nadmernej než z nedostatočnej spotreby, žiaľ, nedostatočná spotreba je nutnou barličkou TNS. Bez nej by museli uznať, že nárast príjmovej nerovnosti nemôže spôsobiť krízu kapitalizmu (v zmysle prepadu HDP), keďže pokles dopytu chudobnejších ľudí by bol vykompenzovaný rastom dopytu zo strany boháčov.
Ironické poznámky a špekulácie o niečích motívoch samozrejme nenahradzujú vecnú argumentáciu, poďme teda k veci.
Superboháč môže so svojimi miliardami urobiť tri veci. Môže ich spotrebovať pre svoje potreby alebo pre potreby iných ľudí, a v tom prípade žiadny problém z hľadiska TNS nie je. Môže ich tiež investovať, teda utratiť ich na nákup investičných statkov (napr. namiesto 25. limuzíny si kúpi sústruh do svojej továrne). Ani z hľadiska ortodoxného keynesiánstva to nielenže nespôsobuje žiadny problém, ale je to dokonca Keynesom odporúčaná stratégia boja proti kríze. Agregátny dopyt v ekonomike (a tým aj zamestnanosť a výška miezd) sa v takomto prípade zachová, len sa mení jeho štruktúra, keď dopyt po statkoch určených na priamu spotrebu (ako sú napr. autá) nahradí dopyt po kapitálových statkoch (ako sú napr. stroje na výrobu áut). Ekonomika by sa vďaka týmto investíciám stala produktívnejšia, čo by v budúcnosti nutne zvýšilo životnú úroveň väčšiny ľudí. Potiaľ musí každý ekonomicky gramotný človek uznať, že činnosť boháča je spoločensky prospešná.
Treťou možnosťou, z hľadiska Keynesa i TNS veľmi škodlivou, je to, že boháč so svojimi peniazmi neurobí nič, t.j. dá ich natrvalo do pančuchy. Odhliadnime teraz od zjavnej absurdity predstavy obrovských, miliardami naplnených pančúch, desaťročia sa nečinne povaľujúcich v domoch boháčov a pozrime sa na dôsledky takejto podivuhodnej situácie. Tieto peniaze efektívne zmiznú z ekonomiky. Pretože sa menej peňazí naháňa za rovnakým množstvom tovaru, ceny klesnú. Takejto postupnej deflácii (ktorá samozrejme v realite vďaka cieľovaniu inflácie centrálnou bankou nenastane) by sa podnikatelia aj spotrebitelia mohli prispôsobiť. Nominálne mzdy by klesali úmerne k poklesu cien, takže reálne mzdy by ostali viacmenej rovnaké. Ak by sa produktivita práce zvyšovala, ako sa to aj bežne deje, rástli by aj reálne mzdy. Zisky boháčov by mohli rásť, ale keďže by aj tak mizli v pančuchách, z celkového objemu vyprodukovaných tovarov a služieb by títo boháči odčerpávali rovnaký podiel ako predtým. Je preto nezmyslené žiadať prerozdelenie bohatstva kvôli TNS, lebo k tomuto prerozdeleniu by dochádzalo automaticky tým, že by rástla kúpna sila peňazí, ktoré by bežní ľudia zarábali.
Tieto argumenty ukazujú, že pokiaľ trh normálne funguje, príjmová nerovnosť a jej postupné zmeny nemôžu spôsobiť žiadne problémy v podobe hospodárskych kríz. Aby kríza mohla nastať, musí byť niečo narušené v samotnom mechanizme trhu, t. j. v systéme cien. A pretože ceny možno najefektívnejšie deformovať prostredníctvom peňažnej politiky, najpravdepodobnejším kandidátom na pôvodcu hospodárskych kríz sa stáva bankový systém a spôsob, akým ho štát reguluje. Nie je ale cieľom tohoto článku rozoberať peňažné teórie hospodárskeho cyklu [9]. Pozrieme sa radšej na niektoré praktické skúsenosti s TNS.
Historické príklady
Historicky najničivejšou je pravdepodobne politika prezidenta Hoovera a amerických priemyselníkov počas hospodárskej krízy v 30tych rokoch. V reakcii na pokles dopytu, cien a hromadenie nepredaných zásob sa domnievali, že problém spočíva v nedostatočnej kúpnej sile spotrebiteľov a snažili sa ju preto zvýšiť snahou o udržanie vysokých miezd, ktoré by robotníkov motivovali k spotrebe. Prirodzený ozdravný trend na trhu by pritom viedol k poklesu miezd a ich prispôsobeniu nižším cenám. Hooverova politika naopak spôsobila predraženie pracovnej sily, krach mnohých podnikov a katastrofálnu nezamestnanosť okolo 25%.
Popri boji s hospodárskymi krízami spôsobujúcom viac škôd ako úžitku je najčastejšou aplikáciou TNS stimulácia ekonomického rastu za "normálnych" podmienok. Zástancovia TNS sa snažia politickými prostriedkami zvýšiť mzdy nad trhovú úroveň, napr. zvyšovaním minimálnej mzdy alebo posilnením privilégií odborov. Tvrdia, že vyššie mzdy zvýšia dopyt a spotrebu, firmy budú mať vyššie zisky, budú viac investovať a vyplácať ešte vyššie mzdy, čím vznikne akýsi samoudržujúci sa ekonomický mechanizmus, perpetuum mobile produkujúce ekonomický rast a rast životnej úrovne. Medzi ekonomických kúzelníkov hlásiacich sa k týmto teóriám sa zaradil aj slovenský minister financií [10].
Pomýlenosť predstavy takéhoto všeobecného zvýšenia životnej úrovne som už vysvetlil. Posilnenie odborov a podobné metódy sú osobité v tom, že nezvyšujú kúpnu silu všetkých, ale iba kúpnu silu odborárov. To môže skončiť len dvomi spôsobmi, pričom ani jeden nie je ten v ktorý zástancovia TNS dúfajú. Ak si odbory vynútia zvýšenie miezd nad trhovú úroveň v ekonomike otvorenej konkurencii, napr. zahraničnej, ich firmy stratia konkurencieschopnosť a odborári sa ocitnú na dlažbe, podobne ako americkí robotníci "chránení" Hooverovou vládou alebo britskí baníci za čias Thatcherovej. To je dôvod, prečo sa odborári radi chránia pred konkurenciou colnými bariérami a prečo je v [4] navrhované zriadenie celosvetových odborov. Perpetuum mobile by ale nefungovalo ani v prípade realizácie týchto avantgardných návrhov. Ak sú odbory chránené pred zahraničnou konkurenciou, rast miezd sa premietne do rastu cien výrobkov. Odborárom vzrastú platy a ich životná úroveň sa krátkodobo zrejme zvýši, ostatní spotrebitelia ale budú musieť kupovať drahšie výrobky a ich životná úroveň tým poklesne. Bohatstvo sa len prerozdelí a všeobecný rast životnej úrovne sa konať nebude. Keďže v takejto ekonomike sa viac oplatí prejedať kapitál a vydierať spotrebiteľov než produkovať pre nich užitočné výrobky, životná úroveň v dlhodobom horizonte zrejme klesne alebo bude stagnovať. Príkladom môže byť predthatcherovská Británia.
Aktuálnu ukážku pomýlenosti TNS poskytuje momentálna európska kríza. Podľa obhajcov TNS by relatívne dobrá ekonomická situácia Nemecka mala byť dôsledkom sily tamojších odborov a ich schopnosti udržať vysoké mzdy a spotrebu. Skutočnosť je ale opačná, reálne mzdy v Nemecku od r. 2000 poklesli [11]. Nemecká skúsenosť tiež názorne ukázala nezmyselnosť snahy udržovať vyššiu spotrebu stanovením minimálnej mzdy [12] (a je preto smutné, že si z toho naša vláda nevzala ponaučenie). Na druhej strany krajiny PIGS a Francúzsko by podľa TNS mali prekvitať, keďže vďaka euru a rôznym transferom príjmy a spotreba ľudí v týchto krajinách pred krízou rástli. V rámci TNS je úplnou záhadou ako vôbec mohla v týchto krajinách nejaká kríza nastať. Stúpenci TNS znalí faktov namiesto priznania chybnosti svojej teórie obviňujú Nemecko [13]. Skutočne, ak by sa všetky krajiny sveta riadili nezmyselnými ekonomickými politikami a každá rozumnejšia alternatíva by sa potlačila, ich nezmyselnosť by aspoň tak nebila do oči.
Záver
Na prvý pohľad je TNS presvedčivá. Počas krízy skutočne klesá dopyt a hromadia sa nepredané zásoby tovaru. Myšlienka, že ak by mali ľudia viac peňazí, zásoby by vykúpili a bolo by po probléme pôsobí na prvý pohľad celkom rozumne. Menej rozumne ale pôsobí po bližšej analýze. TNS si nekladie podstatnú otázku prečo došlo k toľkým chybným podnikateľským rozhodnutiam vedúcim k týmto prebytkom. Chce, úplne zbytočne, riešiť len dôsledok, pričom príčinu (ktorou je údajne nerovnosť) chápe nesprávne.
TNS je zcestná teória pokúšajúca sa zapriahať voz pred koňa. Nezohľadňuje mechanizmus trhu, neberie do úvahy, že každej spotrebe musí predchádzať produkcia, že tá je limitovaná množstvom naakumulovaného kapitálu a že tieto obmedzenia sa nedajú zmeniť snahou o umelé zvýšenie spotreby. Takisto chybne chápe funkciu peňazí, akoby každá peňažná jednotka, napr. euro, bola poukážkou na fixné množstvo tovaru.
Je možné že obľúbenosť TNS je spôsobená aj tým, že recepty ktoré navrhuje sú také príjemné. Stačí viac spotrebovať - komu by sa to nepáčilo ? Každý alkoholik by bol rád, keby si cirhózu pečene mohol vyliečiť zvýšením dennej dávky etanolu, žiaľ, takto veci nefungujú. Snaha použiť TNS na riešenie reálnych ekonomických problémov vedie ku žalostným dôsledkom, presne opačným než aké chcú jej obhajcovia dosiahnuť.
---------------------------------------------
1) http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/WP20.pdf. Tento článok napr. obsahuje tvrdenie: "Výsledkom je paradoxný jav, že v čase hospodárskej krízy, kým v EÚ nedošlo k tak výraznému prepadu domácej spotreby, spotreba v USA sa zásadným spôsobom zrútila v hodnotách desiatok percent." Zdroj tohto smelého tvrdenia článok neuvádza, čo je u vedeckej publikácie dosť neobvyklé. Môj pokus o overenie viedol k nasledovnému výsledku http://research.stlouisfed.org/fred2/series/PCE
2) http://zivot.azet.sk/clanok/9925/ekonom-peter-stanek-zivot-nad-pomery-sa-uz-skoncil.html
3) http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/kapitalizmus-znici-sam-seba-tvrdi-ekonom-roubini-457948
a
http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/preco-sa-ekonom-roubini-myli-komentar-dna-458117
4) http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/recept-na-nemocny-svet-zridme-globalni-odbory/
5) Prakticky každá diskusia v SME alebo Trende na ekonomickú tému obsahuje príspevky nejakého obhajcu TNS. Rôzni nadšenci tu prichádzajú so skvelými návrhmi typu zvýšenie minimálnej mzdy na 500 EUR a pod. Napr. citát z diskusie k http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu "Stacilo by, ak by zamestnavatelia boli ochotni viac platit svojim zamestnancom, to by sa odrazilo na zvysenej zamestnanosti, kedze by ludia mali peniaze ”na minanie”, jednoducho by sa pozdvihol sektor sluzieb"
6) Je zvláštne, že zisky firiem klesajú, ale ich majitelia sú stále bohatší. Je to podobné tvrdenie ako Marxova veštba, že rastúca koncentrácia kapitálu, vďaka ktorej sa vyrobí čoraz viac výrobkov, povedie k tomu, že všetci, robotníci aj kapitalisti, na tom budú horšie. Ľudia sa stávajú bohatšími tým, že chudobnejú, a chudobnejšími tým, že bohatnú. Nejeden zenový majster zaplesal by nad takými objavmi. Aby sme ale boli spravodliví, obhajcovia TNS o poklese ziskov firiem často radšej mlčia a obmedzia sa na všeobecné konštatovanie, že pokles spotreby je niečo zlé.
7) Ak náhle zníži spotrebu veľa ľudí, niektorí výrobcovia sa dostanú do problémov. Toto ale nie je problém, ktorý by bolo treba rozoberať v tomto článku. TNS nehovorí o náhlom prepade dopytu (ku ktorému dochádza napr. po prasknutí rôznych bublín), ale o dlhodobom a teda z logiky veci postupnom poklese, trvajúcom desaťročia.
8) http://fivemisons.blogspot.sk/2012/10/mzdy-produktivita-prace.html
9) http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_business_cycle_theory
10) http://www.iness.sk/stranka/8886-Zazrak-minimalnej-mzdy.html
11)http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:EU-G20_Real_wage_growth_%28%25%29.png&filetimestamp=20121122102618
12)http://www.iness.sk/stranka/8606-Minimalna-mzda--ucinny-nastroj-na-zvysovanie-nezamestnanosti.html. "8 miliónov Nemcov pracuje pod úrovňou francúzskej minimálnej mzdy, čo je takmer pätina tamojšej pracovnej sily"
13) http://ekonomika.etrend.sk/svet/nemecko-kritizuju-ze-blokuje-zotavenie-juznej-europy.html
Tuesday 3 December 2013
Friday 29 March 2013
Prečo fyzici rozumejú krivkám ponuky a dopytu lepšie ako ekonómovia.
Podnetom k napísaniu tohoto článku mi bol iný článok na blogu s názvom "Fanúšik viedenskej školy Martin Mojžiš a jeho lacný populizmus v ekonómii" a následná debata na jednej sociálnej sieti, venovaná kritike článku M.Mojžiša a "nekompetentnému" pohľadu fyzikov na modernú ekonómiu.
Na úvod si dovolím parafrázovať profesora Michio Kaku, teoretického fyzika na City University v New Yorku: "Sme fyzici. Iný ľudia sa nás často pýtajú, čo fyzika ľudom ako oni osobne prináša." Budú mať vďaka fyzike lepšiu televíziu, internet, život?
Odpoveď znie :"Áno".
Fyzika je jednoducho základ pre pochopenie hmoty a energie.
Sme fyzici, vynašli sme laserové lúče, vynašli sme tranzistor, pomohli sme vytvoriť prvý počítač, pomohli sme skonštruovať internet, napísali sme world wide web, pomohli sme vynájsť televíziu, rádio, radar, mikrovlnku, medicínsku techniku magnetickej rezonancie, počítačovej tomografie, rontgen. Boli sme pri zrode takmer všetkého čo dnes nájdete v obývačke moderného človeka. Za všetkým, čo nájdete v modernej nemocnici môžete vystopovať nejakú fyziku. Všetky stroje, ktoré pomáhajú človeku nesú príspevok fyzika."
Autor citovaného blogu zhrnul článok Martina Mojžiša do troch bodov:
1) prínos rakúskej školy je v dôraze na subjektívnu stránku ľudského konania;
2) subjektívny prístup preukazuje obmedzenia štandardných kriviek ponuky a dopytu;
3) subjektívny prístup k otázke pôvodu peňazí dokazuje že akýkoľvek vládny zásah v tejto oblasti povedie ku kríze.
Avšak v ďalšom obsahu a komentári, nikde nepreukázal, že to tak nie je. Namiesto poctivej analýzy argumentov sa venuje vyvracaniu vlastných strawmanov, ním nastrčených vecí.
Bod 1. V prvom odstavci de facto autor blogu dáva za pravdu M.Mojžišovi v bode 1, keď uvádza:"Skutočne, tak ako píše Martin Mojžiš, jedným z dôležitých prínosov a spoločných menovateľov ich prác je dôraz na subjektívnu teóriu hodnoty, podľa ktorej cena toho-ktorého statku závisí od jeho schopnosti uspokojovať subjektívne preferencie spotrebiteľa. To kontrastuje napríklad s pracovnou teóriou hodnoty, ktorá hodnotu statku (ku ktorej by sa trhové ceny mali dlhodobo približovať) vyčísľuje ako množstvo pracovnej sily, potrebnej (priamo alebo nepriamo) na jeho výrobu. Pracovná teória hodnoty hrala dôležitú úlohu v marxizme, ale nachádzame ju už v prácach skorších ekonómov tzv. klasickej ekonómie ako napr. David Ricardo."
Teda namiesto vyvrátenia bodu 1 a domnelého lacného populizmu, sa venuje problematike definície "klasickej" ekonómie, teda vlastnej nastrčenej veci.
K bodu 2 "neštastné krivky dopytu a ponuky", subjektívny prístup preukazuje obmedzenia štandardných kriviek dopytu a ponuky.
Opäť, žiaden proti argument. Len potvrdená pravda, že krivky dopytu a ponuky sú limitovaný myšlienkový konštrukt, teda hrubá aproximácia skúsenosti elementárnej relácie dopytu a ponuky. Krivky, ktoré ekonómovia radi vyšetrujú metódami základnej matematickej analýzy, aby po zderivovaní odhalili, to čo už tak nakresili, že sú v danom intervale rastúce, alebo klesajúce.
Teda slovutnú kvalitatívnu analýzu možnú aj bez matematickej analýzy, ktorú však nikto nespochybňuje a naozaj sa ilustračne vyskytuje aj v literatúre od Rothbarda alebo v knihe p.Šímu: Trh v priestore a čase.
To, čo kritizuje M.Mojžiš je, že matematická analýza, ani samotný konštrukt takýchto kriviek k vysvetleniu, prečo je voda lacná a diamant drahý nič nepridá.
Ako teda vyzerá krivka, ktorá "existuje"? Dobrým a jednoduchým príkladom môže byť krivka deformácie pevného telesa, ktorá poskytne nielen kvalitatívnu ale aj reprodukovateľnú odpoveď (podľa ktorej môžem zostrojiť fungujúci stroj, ktorý vydrží nejaké namáhanie). Presne a vždy viem, kedy sa teleso nachádza v stave pružnej deformácie, alebo plastického tečenia a mám reprodukovateľne verifikovateľnú kvantitatívnu odpoveď pre daný materiál.
Samozrejme je tiež myšlienkovou konštrukciou nakreslenou na papieri a technologických tabuľkách, ale rozdiel a užitočnosť oproti niečomu tak subjektívnemu ako krivka dopytu a ponuky je zrejmá. Viď napríklad.
Bod 3, subjektívny prístup k otázke pôvodu peňazí dokazuje, že akýkoľvek vládny zásah v tejto oblasti povedie ku kríze.
Do tretice, žiaden argument proti tomuto tvrdeniu M. Mojžiša, len nastrčené polemizovanie o pôvode peňazí, ktoré by mali dokazovať historici a antropológovia. Pritom si stačí len jednoducho uvedomiť, že prepoklad o subjektívnom prístupe k otázke pôvodu peňazí sa dá zobrať ako axióm a skúmať dosledky logickej konštrukcie z takýchto axióm v realite. Myslím si, že konštrukcia rakúskej teórie ekonomických cyklov je dostatočným príkladom empirickej platnosti takéto axiómu, teda bodu 3.
Pre porovnanie, Euklidov axióm o tom, že dva body spája priamka, taktiež nemusia najprv potvrdiť antropológovia, alebo sa na ňom zhodnúť historici vedy, stačí, že Euklidovská geometria umožňuje praktické inžinierstvo stavieb, strojov atď.
V diskusii na sociálnej sieti sa spomína aj iný blog o biede slovenskej ekonómie. Tá sa v blogu vykladá ako dôsledok nevzdelanosti ľudí v ekonómii, z ktorého potom pramenia "populistické" články ako spomínaný od fyzika M. Mojžiša. Článok konštatuje:" Podľa jej rakúskeho variantu – na Slovensku najmä hayekovcov – na analýzu stačí prirodzený jazyk. Metódy tvrdých vied na ľudí neplatia, matematika a empíria sú zbytočné." Skutočne hodnotná diskusia o ekonomike sa podľa daného blogu, nemôže viesť v prirodzenom jazyku, ale v matematických modeloch a prístupoch "tvrdých" vied.
Problémom však je, že matematické modely ekonomických teórií majú pramálo spoločné so spomínanou empíriou, neposkytujú žiadne nové kvalitatívne a už vôbec nie kvantitatívne reprodukovateľné výsledky. Viď príklad
Teda "mainstream" ekonómia zatiaľ vykazuje pramálo schopností byť "reálne tvrdou" vedou.
Dôvod, prečo je ekonomiku možné lepšie uchopiť prirodzeným jazykom a dôslednou logickou konštrukciou je fakt, že kategórie ekonomiky definuje človek svojim konaním. Človek vytvára cenu, dopyt, ponuku, inováciu. Prirodzený jazyk ich prirodzene popisuje.
Tieto kategórie neexistujú ako objektívna realita mimo konania človeka, nemajú svoju prírodnú podobu. Zovšeobecňovanie subjektivity popiera ich definíciu.
Definičný obor ekonómie je human action.
V prírode neexistuje od človeka nezávislá entita s charakteristikou podobnou peniazom.
Peniaze, penažná zásoba je vec, ktorá žije a je vyváraná vďaka subjektivizmu ľudi ako sme si mohli poriadne uvedomiť v časoch frakčného bankovníctva. Žiaden objektívny zákon zachovania tu neplatí, viď napríklad činnosť FEDu alebo ECB za posledné obdobie.
Matematika v prírodných vedách funguje pretože priestor a čas, geometria (diferenciálna) existuje mimo človeka, resp. ako tvrdil Kant je daná človeku apriori. Príroda je vlastne prejavom diferenciálnej geometrie, sú to nejaké p-formy alebo iné diferenciálne formy s nejakým typom algebry na varietách a daných priestoroch.
Tak nám to vychádza z fyzikálnych teórií potvrdených reprodukovateľnými experimentami, pozorovaniami.
Sme fyzici. Veríme na teórie, ktoré sú verifikovateľné, falzifikovateľné a reprodukovateľné na vyžiadanie. Fungujú teda v každom okamihu.
Zmyslom vedy je nájsť podstatu vecí. Prečo veci fungujú ako fungujú. Jazyk a jeho forma je len prostriedok. A z vlastnej praxe tiež vieme: "Niekedy ale treba dosť veľa matematiky na to, aby človek vedel nejakú vec povedať jednoducho."
Branislav Majerník
Na úvod si dovolím parafrázovať profesora Michio Kaku, teoretického fyzika na City University v New Yorku: "Sme fyzici. Iný ľudia sa nás často pýtajú, čo fyzika ľudom ako oni osobne prináša." Budú mať vďaka fyzike lepšiu televíziu, internet, život?
Odpoveď znie :"Áno".
Fyzika je jednoducho základ pre pochopenie hmoty a energie.
Sme fyzici, vynašli sme laserové lúče, vynašli sme tranzistor, pomohli sme vytvoriť prvý počítač, pomohli sme skonštruovať internet, napísali sme world wide web, pomohli sme vynájsť televíziu, rádio, radar, mikrovlnku, medicínsku techniku magnetickej rezonancie, počítačovej tomografie, rontgen. Boli sme pri zrode takmer všetkého čo dnes nájdete v obývačke moderného človeka. Za všetkým, čo nájdete v modernej nemocnici môžete vystopovať nejakú fyziku. Všetky stroje, ktoré pomáhajú človeku nesú príspevok fyzika."
Autor citovaného blogu zhrnul článok Martina Mojžiša do troch bodov:
1) prínos rakúskej školy je v dôraze na subjektívnu stránku ľudského konania;
2) subjektívny prístup preukazuje obmedzenia štandardných kriviek ponuky a dopytu;
3) subjektívny prístup k otázke pôvodu peňazí dokazuje že akýkoľvek vládny zásah v tejto oblasti povedie ku kríze.
Avšak v ďalšom obsahu a komentári, nikde nepreukázal, že to tak nie je. Namiesto poctivej analýzy argumentov sa venuje vyvracaniu vlastných strawmanov, ním nastrčených vecí.
Bod 1. V prvom odstavci de facto autor blogu dáva za pravdu M.Mojžišovi v bode 1, keď uvádza:"Skutočne, tak ako píše Martin Mojžiš, jedným z dôležitých prínosov a spoločných menovateľov ich prác je dôraz na subjektívnu teóriu hodnoty, podľa ktorej cena toho-ktorého statku závisí od jeho schopnosti uspokojovať subjektívne preferencie spotrebiteľa. To kontrastuje napríklad s pracovnou teóriou hodnoty, ktorá hodnotu statku (ku ktorej by sa trhové ceny mali dlhodobo približovať) vyčísľuje ako množstvo pracovnej sily, potrebnej (priamo alebo nepriamo) na jeho výrobu. Pracovná teória hodnoty hrala dôležitú úlohu v marxizme, ale nachádzame ju už v prácach skorších ekonómov tzv. klasickej ekonómie ako napr. David Ricardo."
Teda namiesto vyvrátenia bodu 1 a domnelého lacného populizmu, sa venuje problematike definície "klasickej" ekonómie, teda vlastnej nastrčenej veci.
K bodu 2 "neštastné krivky dopytu a ponuky", subjektívny prístup preukazuje obmedzenia štandardných kriviek dopytu a ponuky.
Opäť, žiaden proti argument. Len potvrdená pravda, že krivky dopytu a ponuky sú limitovaný myšlienkový konštrukt, teda hrubá aproximácia skúsenosti elementárnej relácie dopytu a ponuky. Krivky, ktoré ekonómovia radi vyšetrujú metódami základnej matematickej analýzy, aby po zderivovaní odhalili, to čo už tak nakresili, že sú v danom intervale rastúce, alebo klesajúce.
Teda slovutnú kvalitatívnu analýzu možnú aj bez matematickej analýzy, ktorú však nikto nespochybňuje a naozaj sa ilustračne vyskytuje aj v literatúre od Rothbarda alebo v knihe p.Šímu: Trh v priestore a čase.
To, čo kritizuje M.Mojžiš je, že matematická analýza, ani samotný konštrukt takýchto kriviek k vysvetleniu, prečo je voda lacná a diamant drahý nič nepridá.
Ako teda vyzerá krivka, ktorá "existuje"? Dobrým a jednoduchým príkladom môže byť krivka deformácie pevného telesa, ktorá poskytne nielen kvalitatívnu ale aj reprodukovateľnú odpoveď (podľa ktorej môžem zostrojiť fungujúci stroj, ktorý vydrží nejaké namáhanie). Presne a vždy viem, kedy sa teleso nachádza v stave pružnej deformácie, alebo plastického tečenia a mám reprodukovateľne verifikovateľnú kvantitatívnu odpoveď pre daný materiál.
Samozrejme je tiež myšlienkovou konštrukciou nakreslenou na papieri a technologických tabuľkách, ale rozdiel a užitočnosť oproti niečomu tak subjektívnemu ako krivka dopytu a ponuky je zrejmá. Viď napríklad.
Bod 3, subjektívny prístup k otázke pôvodu peňazí dokazuje, že akýkoľvek vládny zásah v tejto oblasti povedie ku kríze.
Do tretice, žiaden argument proti tomuto tvrdeniu M. Mojžiša, len nastrčené polemizovanie o pôvode peňazí, ktoré by mali dokazovať historici a antropológovia. Pritom si stačí len jednoducho uvedomiť, že prepoklad o subjektívnom prístupe k otázke pôvodu peňazí sa dá zobrať ako axióm a skúmať dosledky logickej konštrukcie z takýchto axióm v realite. Myslím si, že konštrukcia rakúskej teórie ekonomických cyklov je dostatočným príkladom empirickej platnosti takéto axiómu, teda bodu 3.
Pre porovnanie, Euklidov axióm o tom, že dva body spája priamka, taktiež nemusia najprv potvrdiť antropológovia, alebo sa na ňom zhodnúť historici vedy, stačí, že Euklidovská geometria umožňuje praktické inžinierstvo stavieb, strojov atď.
V diskusii na sociálnej sieti sa spomína aj iný blog o biede slovenskej ekonómie. Tá sa v blogu vykladá ako dôsledok nevzdelanosti ľudí v ekonómii, z ktorého potom pramenia "populistické" články ako spomínaný od fyzika M. Mojžiša. Článok konštatuje:" Podľa jej rakúskeho variantu – na Slovensku najmä hayekovcov – na analýzu stačí prirodzený jazyk. Metódy tvrdých vied na ľudí neplatia, matematika a empíria sú zbytočné." Skutočne hodnotná diskusia o ekonomike sa podľa daného blogu, nemôže viesť v prirodzenom jazyku, ale v matematických modeloch a prístupoch "tvrdých" vied.
Problémom však je, že matematické modely ekonomických teórií majú pramálo spoločné so spomínanou empíriou, neposkytujú žiadne nové kvalitatívne a už vôbec nie kvantitatívne reprodukovateľné výsledky. Viď príklad
Teda "mainstream" ekonómia zatiaľ vykazuje pramálo schopností byť "reálne tvrdou" vedou.
Dôvod, prečo je ekonomiku možné lepšie uchopiť prirodzeným jazykom a dôslednou logickou konštrukciou je fakt, že kategórie ekonomiky definuje človek svojim konaním. Človek vytvára cenu, dopyt, ponuku, inováciu. Prirodzený jazyk ich prirodzene popisuje.
Tieto kategórie neexistujú ako objektívna realita mimo konania človeka, nemajú svoju prírodnú podobu. Zovšeobecňovanie subjektivity popiera ich definíciu.
Definičný obor ekonómie je human action.
V prírode neexistuje od človeka nezávislá entita s charakteristikou podobnou peniazom.
Peniaze, penažná zásoba je vec, ktorá žije a je vyváraná vďaka subjektivizmu ľudi ako sme si mohli poriadne uvedomiť v časoch frakčného bankovníctva. Žiaden objektívny zákon zachovania tu neplatí, viď napríklad činnosť FEDu alebo ECB za posledné obdobie.
Matematika v prírodných vedách funguje pretože priestor a čas, geometria (diferenciálna) existuje mimo človeka, resp. ako tvrdil Kant je daná človeku apriori. Príroda je vlastne prejavom diferenciálnej geometrie, sú to nejaké p-formy alebo iné diferenciálne formy s nejakým typom algebry na varietách a daných priestoroch.
Tak nám to vychádza z fyzikálnych teórií potvrdených reprodukovateľnými experimentami, pozorovaniami.
Sme fyzici. Veríme na teórie, ktoré sú verifikovateľné, falzifikovateľné a reprodukovateľné na vyžiadanie. Fungujú teda v každom okamihu.
Zmyslom vedy je nájsť podstatu vecí. Prečo veci fungujú ako fungujú. Jazyk a jeho forma je len prostriedok. A z vlastnej praxe tiež vieme: "Niekedy ale treba dosť veľa matematiky na to, aby človek vedel nejakú vec povedať jednoducho."
Branislav Majerník
Tuesday 19 March 2013
Trh podľa Petra Breinera.
V poslednej dobe vyvolali veľký ohlas internetových filozofov články Petra Breinera (PB) v denníku SME , a z nich najmä jeho názory na trh a kapitalizmus. PB v nich opisuje rozličné prípady korupcie a zneužívania politickej moci na obohacovanie sa, z čoho vyvodzuje záver že "trh nevyrieši každý problém" a skvele vyzerá len na papieri 1). Riešením sú podľa neho vyššie dane (t.j. viac peňazí z vreciek občanov do rúk oných skorumpovaných politikov) a viac regulácie (t.j. viac zneužiteľnej moci skorumpovaným politikom a úradníkom). Problémy spôsobené skorumpovaným štátom má vyriešiť viac moci v rukách tohoto štátu a pokrivenia trhu reguláciami šitými na mieru záujmových skupín sa majú riešiť ďalšou reguláciu. V tomto sa názory PB výrazne nelíšia od názorov rôznych ľavicových mysliteľov, aj keď PB je verejne určite známejší, čo je aj dôvod, prečo jeho články vyvolávajú najväčšie diskusie.
Vo svojom najnovšom blogu PB tieto myšlienky ďalej obohacuje. Tvrdí:
Teoreticky by hospodárska súťaž, základ systému, spolu s motiváciou zákazníka vyberať si lacnejšie a lepšie možnosti mala pôsobiť ako zázrak. Ale podobne ako marxizmus, funguje len na papieri lebo nepočíta so skutočnými ľudskými bytosťami, chamtivými ako čerstvo vyliahnuté kobylky, ktorým je vždy bližšia košeľa.
V tomto momente som dospel k názoru, že by bolo vhodné reagovať. PB pod pojmom "teória" zrejme rozumie ekonomickú teóriu popisujúcu trh nenarušený vládnymi zásahmi. Nakoľko ale súčasný trh týmto podmienkam zjavne nevyhovuje, PB jednoducho používa nesprávnu teóriu na nesprávnom mieste. Stačí si trochu rozšíriť ekonomický rozhľad a dozvieme sa, že okrem tejto teórie existujú už desaťročia aj teórie popisujúce dôsledky vládnych intervencií do trhu 2) a že tieto teórie nie sú "len na papieri", ale dobre zodpovedajú skutočnosti a vysvetľujú aj fakty ktoré PB uvádza. Dozvieme sa napríklad, že vládne obmedzenia na vstup do odvetvia vedú k zvýšeniu cien a zníženiu množstva vyprodukovaného tovaru či služieb, že regulácia cien vedie o.i. k obmedzovaniu súkromných investícií v regulovanom odvetví, že regulácie akéhokoľvek druhu" zvyšujú náklady a podporujú tendenciu k vytváraniu kartelov, a mnoho iného. Je podivné, že PB vyčíta nejakej teórii, že nepopisuje fakty ktoré ani nebolo jej cieľom popísať a zároveň nevie, že tieto fakty popisuje iná teória.
Námietky PB pôsobia ešte zvláštnejšie, ak si uvedomíme, že on nekritizuje iba samotnú ekonomickú teóriu, cieľom ktorej je hodnotovo neutrálny opis fungovania trhu, ale skôr postoje ľudí, ktorí trh považujú za "dobrý" (zjednodušene ich môžeme nazvať liberálmi). Liberáli považujú štát za prostriedok ochrany vlastníckych práv, ktoré trhu umožňujú fungovať, zároveň si ale vždy si uvedomovali, že štát, ktorý má moc slobodu ochraňovať, má aj moc ju potlačiť alebo zničiť. Preto bola kontrola a obmedzenia vládnej moci vždy hlavným cieľom klasického liberalizmu (viď klasické bonmoty "kto bude strážiť strážcov" a "moc korumpuje"). Zástancovia trhu si vždy jasne uvedomovali, aké škody môže spôsobiť vládne zásahy, napr. ovládnutie štátu záujmovými skupinami, preto je dosť absurdné prisudzovať im nejakú naivnú vieru, že trh bude neustále znižovať ceny a marže monopolov bez ohľadu na to akými reguláciami ho vláda deformuje. PB si skrátka vytvoril strawmana.
Základným problémom prístupu PB je asi neochota rozlišovať, ktoré negatívne dôsledky sú dôsledkom trhu samotného a ktoré sú dôsledkom vládnych regulácií 3). Niet sa čo diviť, lebo z diskusie pod článkom vyplýva, že on ani na žiadny voľný trh neverí, lebo veď predsa nikde žiadny nevidieť. Niet teda čo rozlišovať. PB neberie do úvahy, že každé ľudské myslenie a analýza každého problému si vyžadujú vytvorenie abstrakcií a modelov, ktoré prirodzene nemôžeme nikde priamo uvidieť, ale bez ktorých sa v myslení nezaobídeme a že voľný trh je jedným z takýchto modelov. Len takáto analýza umožňuje zistiť, ktorá príčina ma aký dôsledok a v prípade, že preferujeme nejaké dôsledky, umožňuje nám zistiť, čo máme robiť aby sme ich dosiahli. PB zrejme nie je ochotný pustiť sa do takýchto úvah. Podobá sa v tom človeku, ktorý dospel k názoru že Newtonova fyzika je nezmysel, veď predsa používa taký absurdný pojem ako je hmotný bod, a čosi také nikde na svete nevidieť, dokonca ani v New Yorku 4). Lenže ľudia sa vo svojom jednaní nemôžu zaobísť bez nejakej teórie, a tí, ktorí nie sú ochotní osvojiť si tie sofistikovanejšie, budú chtiac nechtiac nútení používať tie prostoduchejšie, aj keby to nerobili vedome. Neprekvapuje preto, že jediné riešenie ktoré PB navrhuje, je posilnenie štátu, ktorý teraz už bude naozaj, ale naozaj dobrý.
V druhej vete svojho článku PB tvrdí, že politici nepotrebujú vzdelaných voličov. Môžem s tým len súhlasiť. Z jeho článku jasne vidieť, ako neznalosť ekonomických teórií nahráva posilňovaniu politickej moci ako takej (a nič na tom nemení ani kritika jednotlivých politikov). Neprajník by mohol povedať, že v prípade PB politici svoj cieľ dosiahli. Zaujímavé je (keďže to neplatí len o PB, ale o mnohých iných kritikoch trhu), že hoci investujú obrovské úsilie do tejto kritiky, zrejme nevenovali až toľko času štúdiu kritizovaných teórií samotných, keďže im chýbajú základné vedomosti ktoré by o nich mali mať. Intelektuálne poctivý prístup si vyžaduje kritizovanú teoriu najprv poznať. Inak môže ľahko vzniknúť dojem, že im nejde o nezaujaté hľadanie pravdy, ale iba o utvrdzovanie sa vo svojich faith based reality (FBR).
Záver: Článok PB tvrdí, že akési bližšie nešpecifikované teórie o fungovaní trhu sú založené na FBR. V skutočnosti fakty ním uvádzané sú v zhode s teóriami opisujúcimi fungovanie trhu narušeného vládnou reguláciou.
1) Ak sa čitateľovi zdá, že tieto závery z uvedených tvrdení vôbec nevyplývajú, úplne s ním súhlasím.
2) napr. http://mises.org/Books/humanaction.pdf, str. 716
3) A keďže to nerozlišuje, páli naslepo. V takom prípade sa dá očakávať, že zasiahne nesprávny terč.
4) Nechám na fantázii čitateľa aby si predstavil, akú civilizačnú úroveň by asi dosiahlo ľudstvo ak by sa riadilo takýmto prístupom.
Vo svojom najnovšom blogu PB tieto myšlienky ďalej obohacuje. Tvrdí:
Teoreticky by hospodárska súťaž, základ systému, spolu s motiváciou zákazníka vyberať si lacnejšie a lepšie možnosti mala pôsobiť ako zázrak. Ale podobne ako marxizmus, funguje len na papieri lebo nepočíta so skutočnými ľudskými bytosťami, chamtivými ako čerstvo vyliahnuté kobylky, ktorým je vždy bližšia košeľa.
V tomto momente som dospel k názoru, že by bolo vhodné reagovať. PB pod pojmom "teória" zrejme rozumie ekonomickú teóriu popisujúcu trh nenarušený vládnymi zásahmi. Nakoľko ale súčasný trh týmto podmienkam zjavne nevyhovuje, PB jednoducho používa nesprávnu teóriu na nesprávnom mieste. Stačí si trochu rozšíriť ekonomický rozhľad a dozvieme sa, že okrem tejto teórie existujú už desaťročia aj teórie popisujúce dôsledky vládnych intervencií do trhu 2) a že tieto teórie nie sú "len na papieri", ale dobre zodpovedajú skutočnosti a vysvetľujú aj fakty ktoré PB uvádza. Dozvieme sa napríklad, že vládne obmedzenia na vstup do odvetvia vedú k zvýšeniu cien a zníženiu množstva vyprodukovaného tovaru či služieb, že regulácia cien vedie o.i. k obmedzovaniu súkromných investícií v regulovanom odvetví, že regulácie akéhokoľvek druhu" zvyšujú náklady a podporujú tendenciu k vytváraniu kartelov, a mnoho iného. Je podivné, že PB vyčíta nejakej teórii, že nepopisuje fakty ktoré ani nebolo jej cieľom popísať a zároveň nevie, že tieto fakty popisuje iná teória.
Námietky PB pôsobia ešte zvláštnejšie, ak si uvedomíme, že on nekritizuje iba samotnú ekonomickú teóriu, cieľom ktorej je hodnotovo neutrálny opis fungovania trhu, ale skôr postoje ľudí, ktorí trh považujú za "dobrý" (zjednodušene ich môžeme nazvať liberálmi). Liberáli považujú štát za prostriedok ochrany vlastníckych práv, ktoré trhu umožňujú fungovať, zároveň si ale vždy si uvedomovali, že štát, ktorý má moc slobodu ochraňovať, má aj moc ju potlačiť alebo zničiť. Preto bola kontrola a obmedzenia vládnej moci vždy hlavným cieľom klasického liberalizmu (viď klasické bonmoty "kto bude strážiť strážcov" a "moc korumpuje"). Zástancovia trhu si vždy jasne uvedomovali, aké škody môže spôsobiť vládne zásahy, napr. ovládnutie štátu záujmovými skupinami, preto je dosť absurdné prisudzovať im nejakú naivnú vieru, že trh bude neustále znižovať ceny a marže monopolov bez ohľadu na to akými reguláciami ho vláda deformuje. PB si skrátka vytvoril strawmana.
Základným problémom prístupu PB je asi neochota rozlišovať, ktoré negatívne dôsledky sú dôsledkom trhu samotného a ktoré sú dôsledkom vládnych regulácií 3). Niet sa čo diviť, lebo z diskusie pod článkom vyplýva, že on ani na žiadny voľný trh neverí, lebo veď predsa nikde žiadny nevidieť. Niet teda čo rozlišovať. PB neberie do úvahy, že každé ľudské myslenie a analýza každého problému si vyžadujú vytvorenie abstrakcií a modelov, ktoré prirodzene nemôžeme nikde priamo uvidieť, ale bez ktorých sa v myslení nezaobídeme a že voľný trh je jedným z takýchto modelov. Len takáto analýza umožňuje zistiť, ktorá príčina ma aký dôsledok a v prípade, že preferujeme nejaké dôsledky, umožňuje nám zistiť, čo máme robiť aby sme ich dosiahli. PB zrejme nie je ochotný pustiť sa do takýchto úvah. Podobá sa v tom človeku, ktorý dospel k názoru že Newtonova fyzika je nezmysel, veď predsa používa taký absurdný pojem ako je hmotný bod, a čosi také nikde na svete nevidieť, dokonca ani v New Yorku 4). Lenže ľudia sa vo svojom jednaní nemôžu zaobísť bez nejakej teórie, a tí, ktorí nie sú ochotní osvojiť si tie sofistikovanejšie, budú chtiac nechtiac nútení používať tie prostoduchejšie, aj keby to nerobili vedome. Neprekvapuje preto, že jediné riešenie ktoré PB navrhuje, je posilnenie štátu, ktorý teraz už bude naozaj, ale naozaj dobrý.
V druhej vete svojho článku PB tvrdí, že politici nepotrebujú vzdelaných voličov. Môžem s tým len súhlasiť. Z jeho článku jasne vidieť, ako neznalosť ekonomických teórií nahráva posilňovaniu politickej moci ako takej (a nič na tom nemení ani kritika jednotlivých politikov). Neprajník by mohol povedať, že v prípade PB politici svoj cieľ dosiahli. Zaujímavé je (keďže to neplatí len o PB, ale o mnohých iných kritikoch trhu), že hoci investujú obrovské úsilie do tejto kritiky, zrejme nevenovali až toľko času štúdiu kritizovaných teórií samotných, keďže im chýbajú základné vedomosti ktoré by o nich mali mať. Intelektuálne poctivý prístup si vyžaduje kritizovanú teoriu najprv poznať. Inak môže ľahko vzniknúť dojem, že im nejde o nezaujaté hľadanie pravdy, ale iba o utvrdzovanie sa vo svojich faith based reality (FBR).
Záver: Článok PB tvrdí, že akési bližšie nešpecifikované teórie o fungovaní trhu sú založené na FBR. V skutočnosti fakty ním uvádzané sú v zhode s teóriami opisujúcimi fungovanie trhu narušeného vládnou reguláciou.
1) Ak sa čitateľovi zdá, že tieto závery z uvedených tvrdení vôbec nevyplývajú, úplne s ním súhlasím.
2) napr. http://mises.org/Books/humanaction.pdf, str. 716
3) A keďže to nerozlišuje, páli naslepo. V takom prípade sa dá očakávať, že zasiahne nesprávny terč.
4) Nechám na fantázii čitateľa aby si predstavil, akú civilizačnú úroveň by asi dosiahlo ľudstvo ak by sa riadilo takýmto prístupom.
Subscribe to:
Posts (Atom)