Friday 1 July 2011

Nemilovaný Ike alebo nezmysly o studenej vojne

Stránka mises.org popri veľmi dobrých analýzach publikuje aj články, ktoré vynikajú dogmatizmom, zaslepenosťou a naivne zjednodušeným videním sveta. Ako príklad rozoberiem článok Llewellyn H. Rockwella Jr. "I Don't Like Ike". Nebudem polemizovať ani tak s hlavnou myšlienkou článku, ktorou je konšpiratívny výklad vzniku vojensko-priemyselného komplexu USA. Rozoberiem len niektoré predstavy o ZSSR a studenej vojne, na ktorých je založený a verím, že bystrý čitateľ si sám utvorí názor na opodstatnenosť môjho tvrdenia o zjednodušenom videní sveta.

"Russia is a faraway country and the notion of an invasion was about as likely as one from Mars."

To je samozrejme pravda, ale LHR nevenuje pozornosť skutočnosti, že v dobe medzikontinentálnych striel, jadrových hlavíc a strategickej závislosti na spojencoch v dosahu pozemných síl ZSSR nie je invázia do USA jediným spôsobom, akým môžu byť USA ohrozené. Eisenhowerov prejav, na ktorý sa LHR odvoláva sa napr. odohral cca 2 roky pred kubánskou krízou. Bolo by inšpiratívne poznať názor LHR na otázku, či za tejto krízy boli USA ohrozené.

"Russia ... had only a few years earlier been declared our valiant ally in the struggle against Japan and Germany."

Fakticky to je úplná pravda a z hľadiska LHR je veľmi rafinované, že to spomína, podporuje to totiž dojem falošnosti US politiky. Ako vecný argument dokazujúci tvrdenia LHR je to ale úplne bezpredmetné, keďže to nijako to nevyvracia Eisenhowerove názory na hrozbu komunizmu, ktoré LHR spochybňuje.

"In fact, the Russian government - already in deep economic trouble as a socialist regime - was bankrupted by World War II and dealing with incredible internal problems."

Rečami o problémoch ZSSR LHR odpútava pozornosť od nepohodlnej skutočnosti, že ZSSR mal v povojnovom období zďaleka najsilnejšiu pozemnú armádu a že v tých oblastiach vojenstva, v ktorých ešte v 40tych a 50tych zaostával (strategické sily, námorníctvo, letectvo) dokázal v priebehu nasl. 20 rokov dosiahnuť približnú paritu s USA, a to napriek tomu, že podľa LHR trpel ZSSR "incredible" vnútornými problémami a že za Eisenhowerových nástupcov sa tempo zbrojenia USA ešte zvýšilo. LHR sa proste pokúša naivnému čitateľovi nahovoriť, že ZSSR bol slabý a neznamenal žiadne nebezpečenstvo, čo je zjavný nezmysel, na ktorý nemôže naletieť nikto kto má aspoň zbežný prehľad o sovietskej armáde a jej sile.

LHR takisto podsúva, že táto slabosť ZSSR súvisí s jeho socialistickosťou. To je polopravda, lebo aj keď totalitná socialistická ekonomika z dlhodobého hľadiska musí nutne fungovať neefektívne, krátkodobo má voči liberálnemu štátu tú výhodu, že môže na vojenské účely zmobilizovať omnoho väčšiu časť ľudských aj materiálnych zdrojov a tým získať prinajmenšom dočasnú vojenskú prevahu.

"The Soviets couldn't begin to manage the world of Eastern Europe ..."

My ako obyvatelia Východnej Európy ale na rozdiel od dôverčivých čitateľov LHR vieme, že ZSSR zvládal kontrolu Východnej Europy od počiatku celkom úspešne.

"... Eastern Europe that had been given as a prize for being the ally of the United States during the war."

Východná Európa nebola ZSSR daná, on si ju sám obsadil a podrobil. Ten trpný rod je teda naozaj ukážkou hlúpej demagógie. Tým, že LHR hneď v ďalších slovách spomína spojenectvo s USA, podsúva čitateľovi blud dodnes omieľaný antiamerikanistami a inými polovzdelancami, že za obsadenie Východnej Európy Sovietskym Zväzom nesú zodpovednosť USA, lebo ju Rusom "darovali". V skutočnosti to USA nemohli ovplyvniť, jedine snáď tým, že by sa postavili na stranu Hitlera alebo tým, že by Rusov vojensky sami zatlačili na východ. To sú však metódy ktoré by LHR istotne tiež neschvaľoval. Pre demagógiu LHR je charakteristické, že svoj názor nepovie na rovinu (United States had given Eastern Europe...) ale vyprodukuje nejasnú formuláciu ktorou sa čitateľa snaží manipulovať ale z ktorej by sa v prípade potreby mohol vykrútiť.

"...Nikita Khrushchev began the first great period of liberalization..."

Nazývať toto obdobie liberalizáciou je veľmi odvážne, keďže Chruščov nijako nezmenil totalitnú podstatu režimu. Odstránil iba ten nadbytočný teror, ktorý nebol ani tak potrebou režimu ako dôsledkom zbytočnej a škodlivej Stalinovej osobnej paranoje. Sám Chruščov bol fanatický komunista, ktorý spravil kariéru počas najväčších Stalinových čistiek. Peknou ukážkou jeho liberálneho prístupu bola napr. vojenská intervencia v Maďarsku (žiada sa dodať, že pre toto liberalizačné opatrenie mal Eisenhower plné pochopenie a nijako nezasiahol, čo LHR zjavne vôbec nie je ochotný oceniť).

"The Soviets couldn't begin to manage the world of Eastern Europe ...It was for this reason that Nikita Khrushchev began the first great period of liberalization"

LHR najprv (nepravdivo) tvrdí, že ZSSR za Stalina mal problém zvládnuť Východnú Európu a celkovo to s ním bolo zlé a teda nebol hrozbou. Zároveň ale hovorí, že na vyriešenie tohoto problému Sovieti prikročili k "liberalizácii". Pokiaľ by ale ten pokus bol úspešný, tak by sa hroznou stali, a v dobe Eisenhowerovho prejavu už by táto hrozba bola realitou, a v tom prípade LHR kritizuje Eisenhowera neoprávnene. LHR ale nepovažoval za potrebné vyjadriť svoj názor na úspech či neúspech tejto údajnej "liberalizácie", opäť sa vyhol jasnej formulácii a zostal len pri povrchnom táraní, ku ktorému sa ťažko vyjadriť. Ak sa ale pozrieme na fakty a nie na to čo hovorí LHR, vidíme, že sú s tvrdeniami LHR v rozpore.

"The United States not only failed to encourage this liberalization, but pretended it wasn't happening so as to build up a new form of socialism at home."

LHR klame, keďže USA a spojenci sa po Stalinovej smrti snažili o diplomatické kontakty a zlepšenie vzťahov (napr. návšteva Chruščova v USA, Ženeva a pod.), rokovali so ZSSR a niektoré menej konfliktné otázky boli dokonca aj vyriešené (napr. neutralita Rakúska, status quo Berlína). Sovietske vedenie malo ale limity, za ktoré nemalo dôvod ustúpiť (napr. nadvláda vo Východnej Európe alebo sovietsky systém jednej strany a plánovanej ekonomiky) a žiadna ústretová politika USA by na tom nemohla nič zmeniť. LHR pochopiteľne nedokáže povedať nič konkrétne ohľadom spôsobu, akým by USA údajne bývali mohli podporiť liberalizáciu ZSSR, ktorú si on vybájil. On iba podsúva, že to urobiť mohli, ale s ohľadom na svoje temné ciele neurobili. LHR klame tiež v tom, že USA sa tvárili, že "odmäk" neexistuje. Bolo to presne naopak. Výsledky diplomatických rokovaní so ZSSR vláda USA nadšene oslavovala ako nový duch vo vzájomných vzťahoch, aj keď v skutočnosti boli len skromné alebo žiadne.

LHR zrejme implicitne operuje s predstavou rozšírenou medzi "kremľológmi", že sovietske politbyro sa skladalo z holubíc a jastrabov a že US politika musí svojou ústretovosťou podporiť holubice. Nie sú pritom žiadne dôkazy, ktoré by existenciu údajných sovietskych holubíc podporovali. Tie existovali len v predstavách univerzitných "liberálov" a hollywoodskych filmárov. (Napr. vo filme Octopussy o Jamesovi Bondovi sme videli, že sovietske politbyro sa skladá zo samých holubíc a len jediného jastraba. Ignorantstvo ktoré si môže dovoliť hollywoodsky scenárista by si nemal dovoliť autor serióznej analýzy.)

LHR svoju "analýzu" vzniku studenej vojny zhrňuje nasledovne:

"Indeed, the entire Cold War ideology was invented by Harry Truman and his advisers in 1948 as

1.a political trick to keep from losing more congressional backing,
2.a way to circumvent political pressure for postwar disarmament, and
3.a method to maintain US industrial dependence on government spending, particularly with regard to American corporations operating overseas."

Aké jednoduché...

Celá táto demagógia LHR je teda zameraná na vzbudenie dojmu, že vláda USA sledovala samé pochybné a mocibažné ciele a že hrozba ZSSR bola len fikcia, ktorú si vytvorila za týmto účelom. Veríme, že naše kusé poznámky ukázali, že realita je trochu komplikovanejšia. Nech už sú ciele prispievateľov mises.org akokoľvek chvályhodné, demagógia a prehliadanie nepohodlných skutočností ich naplneniu nijako neprospeje.

No comments:

Post a Comment