Kritici "rakúskej" ekonomickej školy poukazujú na údajné neužitočné tautológie a celkovú nepoužiteľnosť logickej kvalitatívnej analýzy, ktorú obsahuje.
Pozrime sa teda, čo by užitočná ekonomická teória mala obsahovať.
1. Schopnosť rozumieť veciam do hĺbky, t j. poskytnúť vysvetlenia, resp. teoretický systém, ktorý umožňuje pozorované javy redukovať na axiómy.
2. Vytvoriť zmysluplné prepojenie medzi ekonomickými dátami a daným teoretickým rámcom.
3. Mať predikatívnu schopnosť, ktorá sa dá empiricky overiť.
V mainstreamovej ekonomickej teórii sa stretávame s množstvom matematického aparátu a analýz, ktoré však málokedy poskytujú rozumnú kvantitatívnu predpoveď, čo by sa prirodzene pri použití matematiky očakávalo.
Príkladom môžu byť agregované veličiny ako HDP, alebo iné ekonomické veličiny, ktoré sa snažia k ekonomike pristupovať ako k fyzikálnemu štatistickému súboru.
Mainstreamova ekonomická teória však potichu v tomto prípade aproximuje a nahrádza ľudskú individualitu a potreby, resp. preferencie za nerozlíšiteľné častice štatistického súboru s malým počtom vonkajších parametrov. Toto je však kľúčový omyl, pretože spoločenstvo konajúcich ľudí takto popísať nemožno a teda aj aparát, ktorý je užitočným pre popis kánonického súboru častíc v termodynamike v skutočnosti v ekonomike neposkytuje žiadne lepšie predpovede ako kvalitatívna slovná analýza.
Nekritizujeme teda matematiku, tak efektívnu v prírodných vedách, ale jej zlé, imanentné, equilibristické použitie, ktoré nemá, resp. nemusí znamenať hĺbku (viď napr. zaujímavý článok ).
Uvedené zlyhania mainstreamovej makroekonómie sú však najviac viditeľné v období hospodárskych kríz, ktoré nie sú schopné predikovať, vysvetliť, vyriešiť.
Práve tu sa ukazuje plytkosť agregovaných veličín a centralizovaných riešení, ktoré pri milónoch aktérov nemajú zmysel a pozitívny výsledok.
Vysvetlenia, predikcie a spôsob riešenia možno nájsť práve a len v rakúskej škole, čitateľa odkážeme na elektronické publikácie www.libinst.cz.
Ako hovoria "rakúšania": Ekonomika nie je prírodný jav, alebo stroj s nejakými pákami, to sme my ľudia a naše konanie a cyklické striedania konjuktúr a kríz nie je súčasťou slobodnej kapitalistickej ekonomiky, ale centrálneho plánovania v podobe inflačnej politiky centrálnej banky.
V diskusii pod vyššie linkovaným článkom sa ako klasický prípad užitočnosti mainstreamového prístupu (pre svoju jednoduchosť) prezentuje príklad krivky dopytu a ponuky.
Pre zástupcov mainstreamu poskytuje rigorózny príklad užitočnosti kvantitatívnych analýz ekonomických kriviek. V diskusii pod článkom sa uvádza, citujem:"Povedzme, že vláda chce zvýšiť spotrebnú daň na jablká o 1% a chcete vedieť aká časť dane sa prenesie na spotrebiteľov a aká na producentov. Z obrázku alebo z rovníc je zrejmé, že to bude závisieť od sklonu dopytovej, resp. ponukovej krivky v doterajšom bode rovnováhy (viac zaplatí tá strana ktorá má menšiu elasticitu svojej krivky, elasticita je sklon v log-log škále)."
Na prvý pohľad sľubný ekonomický poznatok resp. prínos, no pri hlbšom hodnotení zistíme niekoľko závažných neužitočných tautológií.
1.) Úplne prvá a zásadná neužitočnosť je, že v skutočnosti žiadne reálne krivky dopytu a ponuky neexistujú, môže nanajvýš existovať graf historických údajov, ktorý je ale bez matematicky predikčnej schopnosti (nepoznáme analytický tvar funkcie) ani okrajové podmienky resp. je ich priveľa. To, čo maľujú mainstreamový ekonómovia sú skúsenostné tvary odvodené slovnou (logickou) kvalitatívnou analýzou. Všetci totiž zo skúsenosti z nákupu a predaju vieme, že existuje kvantitatívna závislosť medzi množstvom ponúkaného tovaru, jeho cenou a dopytom.
Vieme teda po absolvovaní 1. stupňa základnej školy namaľovať graf, kde na zvislej osi je cena, na vodorovnej množstvo tovaru a v grafe sa bude v klesajúcom tvare kresliť krivka ponuky (zo skúsenosti vieme, že cena čerstvej papriky skoro na jar, keď je jej málo, je vysoko, ale ako sa blíži leto a dozrieva jej viac, sa znižuje, resp. počet babičiek, ktoré ju predáva na tržnici, stúpa). Nejak podobne to tušíme aj s odbytom. Keď je cena veľká, spotrebiteľov, ktorí si to môžu dovoliť nemusí byť veľa, teda akosi tam skúsenostne vnímame rastúcu tendenciu odbytu pri klesajúcej cene, ktorá väčšinou korešponduje s množstvom na trhu.
Sami už však z tohoto príkladu cítime, že žiadnu kvantitatívnu informáciu o cenách (napr o zlacňovaní v dôsledku toho, že sa na tržnici objaví dodávateľ z Maďarska :), alebo množstvách papriky, prípadne iného od počasia a vonkajších vplyvov tovaru menej závislého tovaru nezískame žiadnou matematickou/štatistickou analýzou. Teda na základe takýchto analýz a krivek, by sme v reálnej vede nedokázali nič postaviť, alebo namerať.
2.) O užitočnosti takýchto "poznatkov" sa môžeme presvedčiť napríklad v tomto teste , ktorý testuje defacto vedomosti posúvania kriviek v grafe dopytu a ponuky, čo má asi takú pridanú hodnotu pre poznanie, ako skúmanie posúvania kriviek pobrežného ľadovca v Antarktíde.
Presne v duchu hodnotenia týchto poznatkov sa nesie aj pôvodný výborný článok o predstieraní poznatkov v mainstreamovej ekonómii , kde sa píše:" Každému, kto si čo len trochu hlbšie premyslí význam kriviek ponuky a dopytu, musí byť jasné toto: 1. jediné, čo o vieme o týchto krivkách na základe pozorovaní pomerne spoľahlivo povedať, je práve to, kde sa pretínajú 2. všetky ostatné informácie o týchto krivkách sú len dohady 3. tieto dohady môžu byť ako-tak spoľahlivé v blízkosti priesečníka, ale čím viac sa od tohto priesečníka vzďaľujeme, tým menej o krivkách vieme."
Ako sa ďalej poznamenáva, Samuelsonovo mainstreamové vysvetlenie k tomu zdanlivo niečo pridáva, ale všetko pridané je len balast.
3.)V reakcii na tento článok sa objavil blog zástancu mainstreamu, ktorý nepochopil túto základnú myšlienku o limitne malej pridanej hodnote takéhoto prístupu a opäť ho obhajoval slovami: "Nabídková a poptávková elasticita už je přitom koncept, který lze ekonomicky uchopit. Popisuje totiž, jak se mění nabízené či poptávané množství jako funkce ceny – a tyto změny už úzce souvisejí s ekonomickými pojmy jako je krátké či dlouhé období, nebo substituovatelnost napříč statky. A to už jsou objekty, se kterými lze teoreticky pracovat."
Zabudol si však uvedomiť, že to funguje len pri centrálnom plánovaní, kedy ceny diktuje centrálna autorita, nehovoriac o ďalšom chybnom predpoklade, že úžitok, resp. hodnota tovaru pre spotrebiteľa je daný (len) cenou.
Čo však empiricky zistené (príklad1, príklad2), nie je pravda. Rakúska škola správne poznamenáva, že úžitok, hodnota pre spotrebiteľa je vecou osobnej preferencie.
Tkz. ordinárny versus kardinálny úžitok.
Ako sa píše na www.libinst.cz: "Lidská mysl se v průběhu evoluce vyvíjela tak, aby byla schopna vyhodnotit vlastní blahobyt, k čemuž je vybavena dovedností sestavovat pole preferencí, které je pro každou mysl jedinečné a jehož detaily zůstávají často věcí podvědomí. Preferenční pole o n dimenzích, které obývá náš motivační systém, je příliš složité na to, abychom jej mohli jakkoli vyjádřit. To je jeden z důvodů, proč po nahrazení rozhodování založeném na subjektivním hodnocení za vzdálené institucionální rozhodování systematicky dochází ke snížení společenského blahobytu. V systému soukromé směny nemusí být preferenčí pole nikomu sdělována – jejich síla je plně využita pomocí následování jednoduchého pravidla, zabudovaného do lidské mysli: vždy volit alternativu s tou nejvyšší odměnou."
4.) Keď sa vrátime k pôvodnej ilustrácii užitočnosti kriviek dopytu a ponuky na príklade so zvýšením spotrebnej dane na jablká, zistíme, že pôvodná otázka o dopade spotrebnej dane na producerov a spotrebiteľov (nehovoriac o jej vnútornej nekonzistentnosti) v kontexte troch bodov užitočnosti uvedených v úvode, nič užitočné neprináša, možno okrajovo pripomína, že štátne zásahy, regulácie v podobe spotrebných daní neprinášajú nič prospešné, pretože narúšajú prirodzené cenové relácie a alokácie vzácnych zdrojov.
Na záver by som si dovolil odcitovať z predslovu ku knihe Ekonómia slobody
"Mainstreamová ekonómia, ktorá sa vyučuje na väčšine univerzít po celom svete, predstavuje zmes matematiky, tradičnej keynesiánskej ekonomiky, implicitných predpokladov
a predsudkov. Jej vyznavači sa tvária, že údajne benevolentným a dobre informovaným politikom dávajú do rúk nástroje potrebné na formovanie „optimálnej“ ekonomickej politiky."
"Trúfam si povedať, že kto raz dostane možnosť oboznámiť sa s rakúskou ekonomickou školou, začne vidieť svet inak, ba dokonca získa účinné nástroje, ktoré mu umožnia lepšie prežívať svoj každodenný život."
SimCity je počítačová hra simulácie budovania mesta a jeho ekonomiky prvý krát vydaná v 1989 dizajnovaná Will Wrightom.
Civilization je počítačová strategická hra budovania civilizácie a jej ekonomiky, publikovaná a registrovaná Sid Meierom.
No comments:
Post a Comment