V poslednej dobe vyvolali veľký ohlas internetových filozofov články Petra Breinera (PB) v denníku SME , a z nich najmä jeho názory na trh a kapitalizmus. PB v nich opisuje rozličné prípady korupcie a zneužívania politickej moci na obohacovanie sa, z čoho vyvodzuje záver že "trh nevyrieši každý problém" a skvele vyzerá len na papieri 1). Riešením sú podľa neho vyššie dane (t.j. viac peňazí z vreciek občanov do rúk oných skorumpovaných politikov) a viac regulácie (t.j. viac zneužiteľnej moci skorumpovaným politikom a úradníkom). Problémy spôsobené skorumpovaným štátom má vyriešiť viac moci v rukách tohoto štátu a pokrivenia trhu reguláciami šitými na mieru záujmových skupín sa majú riešiť ďalšou reguláciu. V tomto sa názory PB výrazne nelíšia od názorov rôznych ľavicových mysliteľov, aj keď PB je verejne určite známejší, čo je aj dôvod, prečo jeho články vyvolávajú najväčšie diskusie.
Vo svojom najnovšom blogu PB tieto myšlienky ďalej obohacuje. Tvrdí:
Teoreticky by hospodárska súťaž, základ systému, spolu s motiváciou zákazníka vyberať si lacnejšie a lepšie možnosti mala pôsobiť ako zázrak. Ale podobne ako marxizmus, funguje len na papieri lebo nepočíta so skutočnými ľudskými bytosťami, chamtivými ako čerstvo vyliahnuté kobylky, ktorým je vždy bližšia košeľa.
V tomto momente som dospel k názoru, že by bolo vhodné reagovať. PB pod pojmom "teória" zrejme rozumie ekonomickú teóriu popisujúcu trh nenarušený vládnymi zásahmi. Nakoľko ale súčasný trh týmto podmienkam zjavne nevyhovuje, PB jednoducho používa nesprávnu teóriu na nesprávnom mieste. Stačí si trochu rozšíriť ekonomický rozhľad a dozvieme sa, že okrem tejto teórie existujú už desaťročia aj teórie popisujúce dôsledky vládnych intervencií do trhu 2) a že tieto teórie nie sú "len na papieri", ale dobre zodpovedajú skutočnosti a vysvetľujú aj fakty ktoré PB uvádza. Dozvieme sa napríklad, že vládne obmedzenia na vstup do odvetvia vedú k zvýšeniu cien a zníženiu množstva vyprodukovaného tovaru či služieb, že regulácia cien vedie o.i. k obmedzovaniu súkromných investícií v regulovanom odvetví, že regulácie akéhokoľvek druhu" zvyšujú náklady a podporujú tendenciu k vytváraniu kartelov, a mnoho iného. Je podivné, že PB vyčíta nejakej teórii, že nepopisuje fakty ktoré ani nebolo jej cieľom popísať a zároveň nevie, že tieto fakty popisuje iná teória.
Námietky PB pôsobia ešte zvláštnejšie, ak si uvedomíme, že on nekritizuje iba samotnú ekonomickú teóriu, cieľom ktorej je hodnotovo neutrálny opis fungovania trhu, ale skôr postoje ľudí, ktorí trh považujú za "dobrý" (zjednodušene ich môžeme nazvať liberálmi). Liberáli považujú štát za prostriedok ochrany vlastníckych práv, ktoré trhu umožňujú fungovať, zároveň si ale vždy si uvedomovali, že štát, ktorý má moc slobodu ochraňovať, má aj moc ju potlačiť alebo zničiť. Preto bola kontrola a obmedzenia vládnej moci vždy hlavným cieľom klasického liberalizmu (viď klasické bonmoty "kto bude strážiť strážcov" a "moc korumpuje"). Zástancovia trhu si vždy jasne uvedomovali, aké škody môže spôsobiť vládne zásahy, napr. ovládnutie štátu záujmovými skupinami, preto je dosť absurdné prisudzovať im nejakú naivnú vieru, že trh bude neustále znižovať ceny a marže monopolov bez ohľadu na to akými reguláciami ho vláda deformuje. PB si skrátka vytvoril strawmana.
Základným problémom prístupu PB je asi neochota rozlišovať, ktoré negatívne dôsledky sú dôsledkom trhu samotného a ktoré sú dôsledkom vládnych regulácií 3). Niet sa čo diviť, lebo z diskusie pod článkom vyplýva, že on ani na žiadny voľný trh neverí, lebo veď predsa nikde žiadny nevidieť. Niet teda čo rozlišovať. PB neberie do úvahy, že každé ľudské myslenie a analýza každého problému si vyžadujú vytvorenie abstrakcií a modelov, ktoré prirodzene nemôžeme nikde priamo uvidieť, ale bez ktorých sa v myslení nezaobídeme a že voľný trh je jedným z takýchto modelov. Len takáto analýza umožňuje zistiť, ktorá príčina ma aký dôsledok a v prípade, že preferujeme nejaké dôsledky, umožňuje nám zistiť, čo máme robiť aby sme ich dosiahli. PB zrejme nie je ochotný pustiť sa do takýchto úvah. Podobá sa v tom človeku, ktorý dospel k názoru že Newtonova fyzika je nezmysel, veď predsa používa taký absurdný pojem ako je hmotný bod, a čosi také nikde na svete nevidieť, dokonca ani v New Yorku 4). Lenže ľudia sa vo svojom jednaní nemôžu zaobísť bez nejakej teórie, a tí, ktorí nie sú ochotní osvojiť si tie sofistikovanejšie, budú chtiac nechtiac nútení používať tie prostoduchejšie, aj keby to nerobili vedome. Neprekvapuje preto, že jediné riešenie ktoré PB navrhuje, je posilnenie štátu, ktorý teraz už bude naozaj, ale naozaj dobrý.
V druhej vete svojho článku PB tvrdí, že politici nepotrebujú vzdelaných voličov. Môžem s tým len súhlasiť. Z jeho článku jasne vidieť, ako neznalosť ekonomických teórií nahráva posilňovaniu politickej moci ako takej (a nič na tom nemení ani kritika jednotlivých politikov). Neprajník by mohol povedať, že v prípade PB politici svoj cieľ dosiahli. Zaujímavé je (keďže to neplatí len o PB, ale o mnohých iných kritikoch trhu), že hoci investujú obrovské úsilie do tejto kritiky, zrejme nevenovali až toľko času štúdiu kritizovaných teórií samotných, keďže im chýbajú základné vedomosti ktoré by o nich mali mať. Intelektuálne poctivý prístup si vyžaduje kritizovanú teoriu najprv poznať. Inak môže ľahko vzniknúť dojem, že im nejde o nezaujaté hľadanie pravdy, ale iba o utvrdzovanie sa vo svojich faith based reality (FBR).
Záver: Článok PB tvrdí, že akési bližšie nešpecifikované teórie o fungovaní trhu sú založené na FBR. V skutočnosti fakty ním uvádzané sú v zhode s teóriami opisujúcimi fungovanie trhu narušeného vládnou reguláciou.
1) Ak sa čitateľovi zdá, že tieto závery z uvedených tvrdení vôbec nevyplývajú, úplne s ním súhlasím.
2) napr. http://mises.org/Books/humanaction.pdf, str. 716
3) A keďže to nerozlišuje, páli naslepo. V takom prípade sa dá očakávať, že zasiahne nesprávny terč.
4) Nechám na fantázii čitateľa aby si predstavil, akú civilizačnú úroveň by asi dosiahlo ľudstvo ak by sa riadilo takýmto prístupom.
No comments:
Post a Comment